Lívia Járóko: Italská opatření je třeba vidět v šírším kontextu

Europoslankyne romského původu Lívia Járóko poskytla rozhovor serveru EurActiv.com.

Taliansky minister vnútra Roberto Maroni predložil v júli návrh zbierať otlačky prstov u všetkých Rómov žijúcich v Taliansku, vrátane detí. EU a organizácie pre ľudské
práva zavrhli plán obviniť taliansku vládu z rasizmu, napriek tomu Maroni návrh
obhajoval slovami: "databáza odtlačkov prstov by rómsku integráciu urobila rýchlejšou a jednoduchšou, a zároveň by slúžila ako nástroj na predchádzanie trestnej činnosti." Súhlasíte, s ním?

Rada by som to upresnila. Pán Maroni povedal, že prijatie ‘bezpečnostného balíčku’ je potrebné k identifikácii detí a prisťahovalcov pobývajúcich v Taliansku bez akýchkoľvek oficiálnych dokumentov. Väčšina týchto detí je predmetom obchodovania s deťmi. To je hlavné posolstvo talianskeho ministerstva zahraničných vecí, komunikované prostredníctvom pána Frattiniho.
Súhlasím s odborníkmi, ktorí tvrdia, že talianska vláda sa snaží odhadnúť počet ich rómskych menšín. Z toho, čo som počula, mal byť
návrh rozšírený tak, aby v ňom boli zahrnutí i moslimovia. Databáza odtlačkov prstov v Taliansku nie je ojedinelá len pre Taliansko alebo v regióne. V Španielsku má každý človek povinnosť dávať svoje odtlačky prstov.

Keď neskoro v noci ,zo dňa 17. júla, taliansky parlament súhlasil  zahrnúť do zákona každého občana, návrh stratil svoj diskriminujúci charakter.
Aj napriek tomu bolo veľmi odvážne vydať návrh v takej podobe. Ďalšou otázkou je, že títo ľudia musia byť opatrení identifikačnými dokladmi, aby mohli byť zahrnutí do sociálneho systému. Týmto spôsobom môžeme zaistiť, že sa nestanú obeťami obchodovania s ľuďmi. Aj to znižuje šance ich výberu zločineckej organizácie, gangu alebo života na uliciach v hrozivých podmienkach.

Určite vidím dobrú vôľu zo strany talianskej vlády. Rozhodujúce však bolo uspokojiť verejnosť  pred voľbami
vo chvíli, keď je verejná mienka v Taliansku namierená proti prisťahovalcom.

Preto sa vyskytli špecifické chyby už počas realizácie. Podľa našich informácií, otázky odkazujúce na etnický pôvod a náboženské názory boli zahrnuté do formulárov a otlačky prstov už boli od Rómov zbierané. To robí celý proces protiprávnym,
čo sme samozrejme adresovali Európskemu parlamentu. Ale v dobe, kedy Európsky parlament prijal uznesenie, talianska vláda už zastavila zber dát.

Odhalí delegácia pri návšteve Talianska chyby?

Keďže v Európskom parlamentu začali prázdniny, návšteva sa bude konať medzi 18.-20. septembrom. Misia bola zahájená parlamentným výborom LIBE. Väčšina členov výboru sa zhodla na odložení našej návštevy, pretože nielen vnútroštátna situácia bude viac uvoľnená, ale dovtedy  už bude zavedené aj snímanie odtlačkov prstov. Takto bude jednoduchšie zistiť, či sú dané metódy zákonné, alebo nie. Dúfam, že budú.
Žiaľ, máme málo prostriedkov na to, aby sme mohli zistiť, či zhromažďovanie etnických údajov medzi 27. júnom a 2. júlom bolo
nezákonné.

Zmienili ste návrh uznesenia, ktorý Parlament, vydal dňa 10. júla. To odkazuje na “nedávne incidenty týkajúce sa útokov a agresie voči Rómom v Maďarsku”. Na aké incidenty sa to vzťahuje a prečo bola táto veta zahrnutá v uznesení ?

 Návrh uznesenia bol podnetom socialistických, liberálnych, komunistických a zelených poslancov, a nebolo to podporované Európskou ľudovou stranou, ktorej som členkou.

Mali sme dlhé diskusie o tom, či poukázať na niektoré krajiny. To je vždy kontroverzná otázka v parlamente.

Aj keď to ide proti národným záujmom, konečná verzia textu zahrňuje prehlásenie,
že podobné prípady sa vyskytli i v Maďarsku . Pokiaľ viem, bolo navrhnuté maďarským kolegom -poslancom Európskeho parlamentu. Ľudová strana sa preto dohodla, že bude hlasovať proti návrhu uznesenia. Ja som sa hlasovania zdržala.

Čo sa týka parlamentného návrhu uznesenia ako celku, považovala som za nevyhnuté, aby sa také zverstvá na europskej úrovni prediskutovali. Keď otvoríme oči, je zrejmé, že útoky majú etnický faktor. Ale naše právne istoty sú
tak slabé, že je vo väčšine prípadov skutočne ťažké to dokázať. V súčasnej dobe je potreba mnohých dôkazov,
aby sa dokázalo, že incident sa stal pre rómsky pôvod
napadnutého.

Bavíme sa, že mnoho podobných príbehov existuje. Ale ako politik nemôžem prispieť v prípadoch, kde chýbajú dôkazy . A to je problém v prípade
Talianska. Ani Parlament ani Komisia nemá dôkazy nezákonného zhromažďovania dát.

Talianske tendencie je možné nájsť tiež v Maďarsku. Existujú rastúce anticigánske postoje. Rómovia sú poháňaný do ulíc behom noci, Molotovov koktejl sa hodí na nich a tisíc ľudí sa zhromaždilo v pásmach krikom s anti-Romskými sloganmy. Tento typ diskriminácie bol Európe predtým cudzí. Ba čo viac,
v Maďarsku môžete vidieť Rómov, ktorí sú zastrašovaní v médiách i na verejnosti.

V niektorých regiónoch Maďarska to ide ďalej za hranice výrokov. Je to otvorené nepriateľstvo. Aké konkrétne kroky si myslíte, že môžu pomôcť zabrániť tejto vzájomnej nenávisti ?

Kľúčovým problémom je, že existuje veľmi málo ľudí, ktorí sú oboznámení s rómskou kultúrou. Ľudia jednoducho nevedia dosť o Rómoch. Stereotypy sú dodnes aktuálne. A teraz by som chcela zdôrazniť úlohu masovokomunikačných prostriedkov v tomto aspekte, pretože tá výrazne vzrástla behom posledných 20 rokov.

Ale bohužiaľ, tlač nemá záujem o prezentáciu pozitívnych príkladov a pravdivých príbehov. Senzačný a negatívny, hrôzostrašný obraz Rómov je omnoho viac obvyklý.

Pred prechodom, boli verejné miesta, kde ste mohli stretnúť Rómov, kde Rómovia a neRómovia pracovali pospolu. Boli zmiešané manželstvá a deti študovali spoločne v školách. Ale dnes, obrovský podiel rómskych detí študuje v oddelených školách. Rozdiel sa stáva širším medzi týmito dvoma skupinami, že skoro nebudeme mať možnosť tento rozdiel premostiť. Musíme otvoriť perspektívy pre Rómov, žiť spoločne s nerómami v kľudnej a rešpektu plnej atmosfére.
A to nielen tak, aby si mohli zarábať na živobytie svojej rodiny, ale tak, aby sa stali otvorenými voči spoločnosti.

Finančný strach, celkové vylúčenie, škôl, obcí a miest – pretože väčšina Rómov žije v osadách – znamená, že mnoho Rómov sa obráti na niektoré druhy trestnej činnosti. To je treba zmeniť.
I hygienické podmienky musia byť zlepšené. Bez nich nie je  medzi Rómami a neRómami šanca na mierové spolužitie.

To však bude trvať veľmi veľa času, minimálne 20 rokov. Najmenej dve generácie musia vyrásť, než uvidíme skutočné
výsledky. A to je bez debaty snaha zmeniť myslenie ľudí.

Mohli by ste doporučiť konkrétne kroky?

V minulých 10-15 rokoch existovali tzv. mediálne programy s cieľom zlepšiť toleranciu.
Ja som však nie celkom videla výsledky. Článok podnecujúci k nenávisti je akosi stále viac pôsobivý a má viac dlho trvajúcí vplyv na verejnosť, než pol hodinu dlhý pozitívny dokument v televízii.

To je dôvod, prečo bol kladený dôraz na jednotlivca. Zmena môže byť dosiahnutá iba tým, že sa zameriava na myslenie ľudí a myšlienok. Tu proste musíte povedať nie nenávisti a potvrdiť, že to je v záujme našich detí, žiť v mierumilovnejšej a dôveryhodnejšej atmosfére, kde obe komunity môžu spoliehať na seba navzájom.

Počet Rómov žijúcich vo východnej Európe je veľmi vysoký. A ich počet stále rastie. Prosperita každej zeme bude do značnej miery závislá na fyzickej osobe, je schopná tolerovať a akceptovať seba v každodennom živote. A toto začína v ľudských mysliach.

Politika môže robiť len veľmi málo. Média môžu pomôcť o mnoho viac. I keď sme hľadali dlhodobých partnerov, stále očakávam pomoc od tlače.

 Uviedli ste, že Rómovia predovšetkým potrebujú prácu. Myslíte si, že podnet predložený starostom Monoru (v Maďarsku), ktorý si kladie za cieľ učiniť podpory závislé od vykonanej práce, by zlepšili situáciu Rómov ?

Nemyslím si, že by to pomohlo a naviac verím, že je to škodlivé. Pokiaľ existuje 2000 forintový (cca 8 €) rozdiel medzi výškou podpory a minimálnou mzdou, nemôžeme mať nádej na zmenu. Podpora je určená pre ľudí, ktorí nemajú žiadnu ďalšiu šancu. Rómom v Maďarsku – a oni tomu tiež veria – sa môže pomôcť tým, že sa im dajú pracovné miesta – pracovné príležitosti za reálne mzdy. To môže učiniť z Rómov poplatky platiacich občanov.

Európsky parlament hovorí, že európska stratégia na podporu Rómov je potrebná. Vy ste hrali dôležitú rolu v tom, že EP prijal príspevok k tejto téme 31. januára. 13. júla sa konala medzinárodná rómska konferencia v Budapešti a účastníci predefinovali túto potrebu. Boli vykonané od tej
doby nejaké konkrétne kroky? Urobili európske inštitúcie akýkoľvek pokrok ?

Iste, a sú tam už nejaké viditeľné príznaky. Pracovala som štyri roky pre dosiahnutie tohto cieľa.
Krutosti v Taliansku a v iných členských štátoch samozrejme k tomu tiež prispeli. Európska rada pochopila, že opatrenia musia byť prijaté.

Urgovaná Parlamentom, Komisia teraz tiež pripúšťa, že európska stratégia na podporu Rómov je nevyhnutná, pretože členské štáty nechcú alebo nemôžu urobiť nič. Majú byť nútené ísť krok dopredu.

Budapeštiansku konferenciu bude nasledovať prvý summit EU Rómov v septembri, kde sa európski politickí
a rómsky lídri  dohodnú na obsahu stratégie.

Komisia pripravila politický dokument, ale bohužiaľ, neprináša príliš mnoho dobrých nápadov. Rada bude reagovať na tento
dokument v polovici decembra. Dúfam, že Komisia bude mať mandát, aby pripravila európske rómske stratégie so stabilným finančným zázemím a že sa stanovia minimálne profesné štandardy. Podľa plánov stratégia bude musieť byť prevedená podobne ako Lisabonská stratégia – do 10 rokov.

Európska komisia však zdá sa, dbá viac na zdôraznenie „najlepších receptov“ (best practices) ako prostriedkov k riadeniu členských štátov. Ale verím, že sankcie za diskrimináciu sú potrebné, a pokiaľ ide o odborné otázky, očakávam, že Komisia stanoví minimálne štandardy.

Verím, že to je dôležité preto, že problém Rómov je iný v každej rómskej komunite, vo všetkých členských štátoch. To znamená, že Komisia nebude mať možnosť stanoviť konkrétne opatrenie. Naviac, je potreba koordinácie na európskej úrovni a dúfam, že koordinátori budú fungovať pod dohľadom predsedu Komisie.

Myslíte si, že rómske organizácie sú dostatočne aktívne? Môžu pomôcť Európskej komisii ? Pýtajú sa európske inštitúcie na ich názor?

 Nedostatky existujú na oboch stranách. Komisia nekonzultuje korektne. I
ja som sa postavila proti a hlavným cieľom tejto konferencie v Budapešti bolo
námietky rešpektovať a vyvarovať sa chýb. Pozvala som zástupcov Európskej komisie, spolu s asi 60 romskými lídrami.
Momentálne majú možnosť vymieňať si informácie v súvislosti s nadchádzajúcou vrcholnou schôdzkou 16. septembra.

Navyše som tiež spozorovala, že rómske nevládne organizácie stoja na slabých profesionálnych základoch a majú iba pár dobrých nápadov. To je zvlášť alarmujúce, pretože sa jedná o Rómov, ktorí skutočne vedia, čo potrebujú, pokiaľ ide o plánovanie, realizáciu a kontrolu.

V súčasnej dobe neexistujú žiadne nezávislé myšlienky, alebo pokiaľ existujú, nedostali sa na úroveň európskych nevládnych organizácií. Ja sama tiež prevádzkujem nevládnu organizáciu, pôsobiacu v mojej kancelárii. Snažím sa spojiť miestne iniciatívy s politikou. Sme taktiež konzultantmi akademickej obce a
v tejto oblasti vyvíjame intelektuálnu prácu , ale chýbajú nám návrhy z rómskych nevládnych organizácií, pokiaľ ide o ich potreby.

Na mnohé otázky neexistuje komunikácia medzi Rómami samotnými. Neexistuje žiadny vnútorný konsenzus v otázkach ako sú detskí žobráci alebo predčasné manželstvá. Dôvodom je tiež, že existuje len veľmi málo rómskych intelektuálov.

Vzhľadom k tomu, že Európska stratégia na podporu Rómov je pred našim prahom, realizovala som niektoré programy za účelom odborného vzdelávania rómskych intelektuálov, a zvolala som tiež profesionálnu skupinu akademikov. Táto druhá iniciatíva má za úlohu vypracovať a realizovať riešenia na národnej a európskej úrovni.