Karol Lazár: Hnedý Cigán, Čierny pes

Rómovia vtedy žili v dávnej Indii. Nik ich nerozlišoval, Rómovia žili v jednom
kmeni, živili sa kováčstvom a niektorí členovia kmeňa hudbou. Boli ako každý iný
kmeň. V tých časoch žilo veľa čarodejov a mágov. Veštili ľuďom budúcnosť,
šťastie, lásku. V tom čase žila aj jedna veľká panovníčka, volajme ju Ester.
Obklopovala sa hvezdármi, kúzelníkmi, lebo verila, že raz jej pričarujú potomka.
Ale roky ubiehali a ona bola stále sama. Mágovia neboli schopní jej pomôcť.
Jeden krásny slnečný deň sa pani rozhodla, že sa pôjde pozrieť medzi ľud na
trhovisko. Ako tak chodí hore dolu tržnicou, padla jej do oka stará žena sediaca
v samom rohu tržnice. Mala oblečené krásne šaty, ktoré boli posiate samými
pestro farebnými kvetmi, na hlave mala červenú šatku uviazanú vzadu do uzla,
vlasy dlhé, biele sťa sneh jej padali na plecia.. Bolo jasné, že ju jej výzor
očaril, stála tam ako soľný stĺp a nezmohla sa ani na slovo.

„Kto si starena?“ opýtala sa po chvíli.

Žena sa na ňu pozrela a vraví: „Ja som Gizela z kmeňa Rómov a viem, čo ťa trápi,
pani moja. Chcela by si dieťa, krásne ako krv a mlieko. Už som ťa dávno čakala.
Mám pre teba také bylinky, že do jari porodíš krásneho syna.“ „Si odvážna, keď
si trúfaš na to, čo nedokázali moji najlepší kúzelníci a mágovia počas dlhých
rokov, ale ak ma sklameš a nesplníš čo sľubuješ, dám ťa rozštvrtiť a hodím ťa
besným psom. Ale ak sa tvoje slova naplnia pravdou, budeš sedieť po mojom boku
do konca tvojho života a ľudí z tvojho kmeňa budú uznávať všetky kmene.“ Gizela
sa odobrala s paňou do jej veľkého a krásneho domu. Tam jej miešala po tri dni
odvary, aké ešte pani v živote nepila.. Hlava sa jej krútila a nespala tri noci.

Keď to všetko skončilo, Gizela ju vzala za ruku a vraví: „ Náš pán je dobrý a
tebe dal dar, ktorý dostaneš v deň letného slnovratu.“ .

Pani plná očakávania sa s ňou rozlúčila. To, čo sa deje u pani Gizely sa však
donieslo do uší aj mágom, a neboli z toho vôbec radi, ba naopak boli strašne
rozčúlení. Veď by prišli o svoje privilégia, keby sa to všetko podarilo. A tak
najuznávanejší z nich Chačarap, tak ho volali, sa vybral za paňou do jej domu.

„Čo to robíš moja pani, veď tá hlupaňa ťa chce skántriť. Veď my veľkí mágovia by
sme museli o takých bylinkách vedieť.“ „Počkajme do slnovratu, a potom sa
uvidí.“ vraví pani.

A tak čas plynul a pani pomaly priberala a priberala. Mágom to však vôbec nebolo
po chuti a kuli plány, ako by si svoje miesta udržali, pretože tušili za sa vec
vydarí.

Večer pred slnovratom mali plán hotový, vkradli sa panej do domu a čakali čo sa
bude diať. Presne o polnoci začala mať pani strašné bolesti, kričala o pomoc a
zmietala sa vo veľkých bolestiach. Zrazu však nastalo ticho a izbu zalial detský
plač. Pani to však nevedela, lebo upadla do bezvedomia. Porodila krásneho
zdravého chlapčeka.

Na túto chvíľu čakali mágovia, zobrali milého chlapčeka a na jeho miesto dali
malé čierne psíča. Keď sa pani prebrala a uvidela čo leží vedľa nej, hrôzou
skoro zomrela.

Na druhý deň dala privolať mágov a kúzelníkov z celej svojej krajiny a vraví:
„Mali ste pravdu moji milí, tá Gizela ma oklamala, skoro som zomrela pre nič za
nič. Chcem, aby ste ju zakliali, aj jej kmeň , aby ju všetci aj jej kmeň od
tejto chvíle volali Cigánka, lebo ma ocigánila, oklamala a aby boli naveky ako
túlaví čierni psy a nemali nikdy pokoja, aby ich všetky ostatné kmene nenávideli.
Rozožeňte ich do všetkých končín sveta a na večné časy nech sú podradná rasa.” A
tak sa aj stalo. Gizelin kmeň rozohnali do všetkých kútov sveta, aby naveky žili
oddelene a ich národ sa nikdy nespojil v jeden celok.

Všade , kde prídu, ich odháňajú a volajú ich cigánsky čierny psy. Ale členovia
kmeňa, keď sa náhodou stretnú aj v týchto časoch, aj keď sa nepoznajú,

sa pozdravia, lebo im ostalo v duši, že raz niekde žili spolu a niekedy v
predchádzajúcich životoch sa poznali.

 

Tento príbeh je možno pravdivý, možno nie, ale náš národ bude na večné časy
prekliaty prenasledovaný všade, kde sa usadí a bude chcieť žiť. Budú ich volať
HNEDÝ CIGÁN, ČIERNY PES a na večné časy ostanú cigáňmi.

Kávošo Rom, Kálo žukel

Ande kdo čáso trajinas
le Rom andi India. Sas nde sar áver nípo, sa ketháne, kerenas sar kováčura taj
vareko gilabenas taj bašavenas. Sas sar o áver nípo. Ande kodo čáso trajinas le
but čovaháňura taj mágura. Phenenas so avla, bacht kamimo. Trajindas kote vi
jejkh bári ráji, bušolas Ester. Paša la sas but mágura taj čovaháňura, save nge
paťalas hoť kerena te avel la šavouro. Kel e berš žanas, taj vou sas mindig
korkouri. Le mágura čižanenas te keren lake, so kamel. Jejkh šukár dejs phendas
peske i ráji, hot žal po pijarco te dikhel but nípo. Sar kote phírel opre tejle
po pijarco, dikhel la phúra savi bešel korkouri. Sas pejr la le but škár gáda,
taj pe gáda sas naďon šukár báre luluďa, po šejro sas la loulo dikhlo, lake bal
lungo, párne sar jiv.. La rájake tecindas kodi phúri, torďolas kote tak náštik
žalas katy.

„Ko sal, phúrej?“ pušol pak perco.

Vou dikhas pejr la, taj phenel: „Me sim Gizela ande le Rom taj žanav soj ťo
phárimo, ráji muri. Kames šukár šavoures sar rat taj thut.. Si ma kecave
bylinky, hoť pi jar avla tu šavouro.“ „Sal zuráli, kana gindis, hoť keresa kodo,
so čižanenas mure majbáre mágura taj čovaháňura le but berš, ke kana chochaves
am taj čikeresa so phenes, dou tu te keren anda tu štár taj te chan tu le žukle.
Ke kana keresa so phenes taj avla sa čačimo, bešesa paša ma ži kana meresa taj
ťo nípo sa uznávalija.“ Gizela gejlastar la rájasa ando lako šukár kher. Kote
kiravelas lake trín dejs le odvarura, save kadi ráji ande lako trajo inke
čipillas.. Lako šejro zalisajlas taj trín dejs čisovelas.

Taj kana kerdas má sa, las la rájako vast taj phenel: „ Amáro raj lášoj, taj
tuke das o prezento, savo dikhesa kana avla o kham po čejri majbut čáso.“ .

Ráji muklas la te žal. Ke kodo so kerdas i Gizela šunde vi le mágura, taj
čitecindas lenge, naďon chojajle. Kana i Gizela kerla kodo so phenel, čavna voun
le majbáre taj čikamela le má i ráji . Taj o májbáro and ale o Chačarap,, kadej
bušolas, gejlas pala ráji ande lako kher..

„So keres kado, ráji muri, kodi phúri kamel te mundárel tu . Ame le báre mágure
site žanas hoť si kecave bylinky sar phenel.“ „Lešin kana anla o kham po čejri
majbut čáso, taj apal dikhana.“ phenel i ráji.

Taj o čáso žalas taj ráji thúlilas taj thúlilas . Le mágonge čitecindas kado tak
gindinas sar kerena te aven voun le majbáre taj te del feri lenge i ráji
barvalimo, ke má žanenas hoť i phúri Gizela kerdas kodo, so phendas.

Ráti anda dejs kana avla o kham po čejri majbáro , gejle ande la rájako kher taj
lešinde so avla. Pi dopaš rat kezdinde la rájake báre dukha, naďon cipinkerlas
taj le dukha sas naďon igen báre. Ke jejkh perco sa ášilas, tak andi soba
kezdindas te rovel o šavouro. Ke i ráji čišundas ke perlas tejle le dukhendar
taj čižanelas pestar. Kerdilas lake šukár sasto šávo.

Pe kado perco lešinde le mágura, las le cignes taj dine kote ká sas le cigne
kále žukles. Kana uštilas i ráji opre taj dikhas so pašťol paša la, šaj merlas.

Po áver dejs dala ste avel ká late le mabáre mágura taj čovaháňura so sas pi
luma taj phenel „Čačimo sas tume, kodi Gizela chochadas ma, šaj merous. Kamav
akhánik te ánkozin la, taj vi lako nípo , Te phenen lake Romni, ke chochadas ma,
taj te avel mindig sar le žukle kále te čavel le šoha páča, taj te čikamen le
koni. Našaven le pi cára luma, sakones áversar taj te aven sorro trajo le čorre.

Taj kadej vi kerde. La Gizelako nípo našado andi luma, te naaven šoha ktháne,
taj te trají sako korkouro. Sa ká avna phenen lenge romáme kále žukle. Ke kana
resen vi akhánik le rom, vi kana čipinžáren pe, vorbin pesa ke ande lengi voudi
si, hoť varekna sas keháne taj sa pinžárenas pe, ke trajinas ketháne sa o nípo.

Kado fjma čáčoj, fajma niči, ke amáro nípo mindig avla ánkozindo taj čorro kote
ká bešela.

Phenena amenge KÁVOŠO ROM, KÁLO ŽUKEL taj mindig avasa le rom.