Československí komunistickí ideológovia dospeli k názoru, že Cigáni nie sú národom a ani národnosťou. Charakterizovali ich ako skupinu ľudí žijúcu rozptýlene na celom území Československa, ktorá nadobudla vinou utláčania a vykorisťovania kapitalistickou triedou charakteristické rysy spôsobu života a mentality, ktoré boli retardujúce a bolo dôležitou úlohou odstrániť ich. Na začiatku 60-tych rokov a po ideologickom uvoľnení sa objavujú dva dokumentárne filmy Ladislava Kudelku: Sbohom Péro (1960) a Žijú v budúcnosti svojho rodu (1962). Kudelkove filmy predstavujú éru objektívnejšieho pohľadu s určitou dávkou nostalgie za zanikajúcim svetom cigánskej kultúry, ktorú sme odmietli bez toho, aby sme ju bližšie spoznali.
