Renata Berkyová: V Bulharsku áno je nie a nie je áno…

Spolu s dalšími romskými studenty z Evropy se na kurz angličtiny v bulharském
Blagoevgradě dostala i Renata Berkyová. Tuto studentku romistiky na Karlově
univerzitě znají z řady jejích článků čtenáři Romano vodi i Romano hangos. Dříve
působila ve sdružení Romea, před odjezdem do Bulharska začátkem letošního roku
pracovala ve sdružení Dvojí svět (www.dvojisvet.cz) v Praze.

Za angličtinou až do Bulharska – je náročné dostat se na takový kurz? Jaké
podmínky musí uchazeč splnit a v čem spočívá smysl toho projektu?

Projekt realizuje organizácia Onen Society Inštitút (OSI) so sídlom v Budapešti.
Ma za ciel podporiť rómskych vysokoškolákov vo využívaní angličtiny na
nadnárodnej úrovni či už v sociálnej, politickej alebo umeleckej oblasti, ktorá
sa určitým spôsobom dotýka Rómov. To bola mimochodom jedna z podmienok pre
prijatie. Okrem iného bola prihláška podmienená buď ukončeným vysokoškolským
vzdelaním, alebo minimálne 75% splnených povinností na vysokej škole. Do kurzu
sa mohli hlásiť záujemcovia z krajín zahrnutých do Dekády rómskej inklúzie.

Můžete říct něco ke svým kolegům? Z Česka jste přijela pouze vy?

Vybraných bolo nakoniec desať študentov zo Slovenska, Rumunska, Maďarska,
Bulharska a z Čiech. Za ČR je tu tiež David Tišer, aktivista, študent romistiky
na Filozofickej fakulte UK.

Dá se srovnat úroveň výuky s tím, co znáte ze škol na kterých jste studovala
na Slovensku a v Česku?

Americká Univerzita v Blagoevgrade poskytuje okrem možnosti štúdia v angličtine
i prípravné kurzy angličtiny pre maturantov či stážistov ako sme my. Myslím, že
podmienky k štúdiu sa výrazne od štúdia v ČR či SR nelíšia. Nemáme žiadne výhody
či nevýhody od ostatných študentov, v triede mame i študentov – začiatočníkov,
ktorí nie sú zahrnutí do projektu OSI a nie sú to Rómovia.

Přece jen kurz už běží určitou dobu – vyskytuje se ve výuce něco, co byste si
jako studenti představovali jinak?

Výuka je rozdelená do dvoch jazykových modulov, čo odpovedá dvom semestrom.
Deväťdesiat minútové vyučovacie hodiny prebiehajú klasickým stredoškolským
spôsobom, čo nás mierne zaskočilo – v našej skupine sú v mnohých prípadoch
študenti s vyšším vzdelaním než samotní profesori. Možno by sme uvítali viac
interaktivity a priestoru v osobnom prejave, hodiny zamerané na oblasti, ktorým
sa venujeme v profesionálnom živote… Koniec koncov, väčšina zúčastnených je
motivovaná predovšetkým prácou vo svojej oblasti na medzinárodnej úrovni.

Jak se navzájem slaďuje angličtina studentů z tolika různých států?

Problémom sa hneď od začiatku kurzu javila rozdielna úroveň angličtiny u
študentov v skupine, čo v praxi znamená obtiažne štúdium hlavne pre úplných
začiatočníkov. Za prvé vôbec nerozumejú dôležitým informáciám či už od svojich
koordinátorov alebo od prenajímateľov bytov, ktorým platia za služby. Za druhé –
prvé týždne sú pri vysvetľovaní látky odkázaní na ostatných spolužiakov, alebo
súkromných učiteľov, pretože vysvetľovanej gramatike v cudzom jazyku skutočne
nerozumejú. Napriek faktu, že kurz nie je realizovaný prvý rok, sa tento
nedostatok koordinátorom doposiaľ nepodarilo vyriešiť.

U záležitosti tykajúcich sa bývania a životných podmienok si dovolím tvrdiť, že
sú nad naše očakávania.

Co studentské aj. kluby, kulturní akce, jsou vám jako Romce nečím bližší
bulharské, či spíš tedy asi balkánské melodie?

V Blagoevgrade sú dve univerzity – Americká Univerzita v Blagoevgrade a
Juhozápadná Univerzita Neofita Rilského, čo znamená veľa mladých ľudí, množstvo
klubov a rôznych podnikov. Človek by si myslel, že o zábavu vo voľnom čaše by
bolo postarané, bol by však na omyle. Väčšina miestnych podnikov akoby jeden
druhému z oka vypadla. Do uši hrá tzv. čalga, čo je mix balkánskej folklórnej
hudby s komercionalizovanými prvkami rnb, hip hopu, disco, či drumnbase… Na
druhej strane obsluha je tu príjemná a veľmi ochotná, a to nielen v podnikoch a
reštauráciách, ale aj pri nákupoch v obchodoch či využití rôznych služieb –
kaderníctvo, krajčírstvo, apod.

Určitě ale nebiflujete od rána do večera…

Voľný čas tu trávime buď učením a prípravou na testy, ktoré mávame priemerne raz
za týždeň, prechádzkami, návštevou kina, fitnes centra alebo s priateľmi v
kaviarni. Mnohí z nás tu okrem iného píšu svoje diplomové prace, robia terénne
výskumy, píšu články, pracujú na diaľku…

A domluvíte se v Bulharsku anglicky? Nebo to spíš musíte zkoušet se
slovenštinou?

V bežnom živote na využitie angličtiny môžeme zabudnúť, väčšina ľudí, a to
vrátane pracovníkov bánk, pošty či školskej jedálne anglicky jednoducho
nehovorí…

Tím pádem už jste jistě stihli nasbírat nějaké historky, které čtenáře
pobaví…

Bulharsko je okrem iného známe i tým, že sa tu pri negatívnej odpovedi hlavou
pritakáva a u pozitívnej točí hlavou zľava doprava. To sme samozrejme vedeli už
pred príchodom, v praxi však na to človek nemyslí, a tak sme boli často svedkami
či aktérmi vtipných situácií. Kolega sa napríklad vydal na výlet do Sofie.
Autobusom. Keď vystúpil, chcel si ešte overiť, či je to skutočne Sofia. Všetci
krútili hlavami, a tak začal zmätkovať a hľadať informačné centrum. Keď ho
našiel, pýtal si lístok do Sofie. Pani vyvalila oči a ubezpečovala ho, že on je
v Sofii. Keď si v obchode pýtate chlieb a predavačka pritakáva, čakáte márne…
A keď už si človek na to začína zvykať a natrafí na niekoho, kto si je vedomý
tohto európskeho rozdielu, snaží sa prispôsobiť, čo váš dokáže zmiesť
dokonale…

Takže celkově dáváte kurzu plus?

Verím, že kurz je v istom smere efektívny a smerodajný, obzvlášť pre
začiatočníkov, ktorí potrebujú kvalitný odrazový mostík. Ten sa nám, podľa môjho
názoru, dostáva. Chýba nám však väčšie využitie jazyka v bežnom živote. Na
druhej strane, angličtina je jediný dorozumievací jazyk medzi zúčastnenými
kurzu…

Foto: Renata Berkyová

Vychází v Romano hangos 2-2010 na
http://www.srnm.cz