„Školu chcú zrušiť v dobe, kedy vláda SR proklamuje vzdelávanie rómskych detí“
Rómske internátne gymnázium, známe ako Gandhího gymnázium na Slovensku, sa potýka s problémami už od svojho vzniku, kedy bolo založené ako výsledok projektu – Zvýšenie kvalifikačního potenciálu a vytvorenie aktívneho edukačného prostredia pre talentované rómske deti a deti zo znevýhodneného prostredia. Projekt inicioval práve Banskobystrický samosprávny kraj, který sa dnes chce postarať o jeho zrušenie.
Údajné zmanipulované výberové konanie na riaditeľa gymnázia, sťahovanie zo Zvolena do Lučenca a súčasný návrh na zrušenie samotným zriaďovateľom školy je v stručnosti ani nie štvorročná história romského gymnázia. Rómski aktivisti, niektorí učitelia, ale aj politici sú za to, aby gymnázium fungovalo naďalej. Ba čo viac, podľa niektorých je takto zameraná škola pre rómske deti potrebná. Iní, napríklad samotný predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) pan Milan Murgaš sú naopak toho názoru, že škola je finančne zaťažujúca a deintegrujúca. Romano Voďi ponúklo priestor na vyjadrenie obom stranám, žiaľ, pan Murgaš bol vždy nedostihnuteľný a na naše opakované dotazy nijak nereagoval. K situácii sa teda vyjadril Dušan Gábor, generálny manažér Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít a expert na vzdelávanie, a učiteľka gymnázia, Katarína Mišánková, ktorá je v súčasnosti poverená vedením školy.
Dušan Gábor Generálny manažér Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít a expert na vzdelávanie
Gandhího gymnázium vzniklo ako výsledok projektu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Prečo si myslíte, že ho dnes, po štyroch rokoch existencie, chce sám kraj zrušiť?
Po skončení financovania školy z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF), vznikol problém, kto a akým spôsobom bude školu ďalej financovať. Je pravdou, že je to finančne náročnejší projekt, je však potrebné zohľadňovať pri posudzovaní jeho spoločenský význam a dosah. BBSK sa snaží školu vykresliť ako finančne neprosperujúci podnik – neviem či je namieste hodnotiť vzdelanie z pohľadu ekonomickej výnosnosti, najmä ak hovoríme o podpore vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiadna škola po štyroch rokoch svojej existencie ešte nemôže preukázateľne hovoriť o významných výsledkoch svojej práce. Ak máte neustále vyvíjaný tlak na školu, len ťažko potom môžete budovať pozitívny image školy a jej kultúru. Táto škola má podľa môjho názoru, pod správnym vedením, potenciál byť obrovským nástrojom zmeny. Zmeny vo vnímaní školy a hodnoty vzdelania u samotných Rómov. Položme si otázku, aký signál vyslal BBSK vo vzťahu k vzdelávaniu Rómov?
Myslíte, že rozhodnutie BBSK je opodstatnené? Argumentuje nedostatkom financií i nízkym počtom žiakov, ktorý sa však výrazne znížil až po presťahovaní zo Zvolena…
Konanie BBSK rozhodne nepokladám za opodstatnené. Ide o nepremyslený krok. Práve presťahovanie školy zo Zvolena do Lučenca je jedným z výrazných likvidačných snáh zriaďovateľa. Treba si uvedomiť, že sa jedná o školu internátneho typu. Aj z dôvodu dochádzania žiakov do školy zohráva lokalizácia školy významnú úlohu. Zvolen ako dopravný uzol bol podstatne viac dostupným, ako je to v prípade Lučenca.
* Predseda banskobystrickej župy Milan Murgaš sa dokonca vyjadril, že práve takéto gymnázium rómske deti od iných segreguje a je potrebné deti rozmiestniť do iných škôl a podporiť tak integráciu Rómov do spoločnosti. Nie je teda gymnázium určitým spôsobom diskriminujúce a deintegrujúce?
V tomto smere považujem slová pána Murgaša za prinajmenšom neopodstatnené. Segregácia na akom základe? Potom zrušme všetky maďarské alebo bulharské gymnáziá, zrušme umelecké školy, či školy pre mimoriadne nadané deti, pretože sú potom segregačné na rovnakom princípe. Netvrdím, že nie je potrebné integrovať rómskych žiakov, ale rozhodne sa to netýkalo tohto osemročného gymnázia. Ak hovoríme o potrebe integrovať rómskych žiakov, tak sa zamerajme na špeciálne školy, kde segregácia skutočne prebieha. Toto gymnázium nie je primárne len pre rómskych žiakov, ale pre žiakov zo sociálne znevýhodného prostredia. To znamená, že ho navštevujú tak rómski ako aj nerómski žiaci. Tak aká segregácia?
Poslanci si na defi nitívne vyradenie gymnázia zo zoznamu škôl ponechali čas do júna. Chcú jednať s vládou o ďalších alternatívnych riešeniach. Kolujú dokonce informácie, že sa uvažuje o zaradení gymnázia do siete osobitných škol… Myslíte, že sa do tej doby zástupci dohodnú na nejakom inom riešení, ktoré by mohlo gymnázium ešte zachrániť?
Osobne verím, že spoločenský tlak donúti kompetentných konať inak. Nie len Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK), ale aj mnoho iných aktivistov sa rezolútne vyjadrilo za potrebu zachovať toto gymnázium. Škola by práve naopak mala mať isté osobitné postavenie. Žiaci splnili všetky podmienky prijatia na osemročné gymnázium, takže nerozumiem špekuláciám so zaradením do špeciálnych škôl. BBSK plánuje zrušiť túto školu práve v období, kedy vláda SR verejne proklamuje snahu riešiť tzv. rómsku otázku práve prostredníctvom vzdelávania.
Katarína Mišánková Súčasná riaditeľka rómskeho gymnázia v Lučenci
Gandhího gymnázium vzniklo ako výsledok projektu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Prečo si myslíte, že ho dnes, po štyroch rokoch existencie, chce sám kraj zrušiť?
Počet žiakov neustále klesá, v štyroch triedach gymnázia je už len 43 žiakov. Presťahovanie zo Zvolena tomu určite neprospelo. Tu v Lučenci je omnoho väčšia budova a tým pádom aj energeticky náročnejšia. Škola to nemala z čoho financovať a začalo vznikať veľa dlhov.
Myslíte, že rozhodnutie BBSK je skutočne opodstatnené? Argumentuje už vami spomenutým nedostatkom financií i nízkym počtom žiakov, ktorý sa však výrazne znížil až po presťahovaní zo Zvolena.
Z ekonomického hľadiska je to rozhodne opodstatnené, vzhľadom k tomu, koľko žiakov v súčasnosti školu navštevuje a v akých veľkých priestoroch sa nachádzame, je prevádzka školy ekonomicky nevýhodná. A to, či sa znížil počet žiakov a zhoršila celková situácia okolo gymnázia až po presťahovaní, nedokážem posúdiť. Na gymnáziu pôsobím ani nie rok…
Predseda banskobystrickej župy, Milan Murgaš sa k situácii vyjadroval dosť ostro. Je zástancom toho názoru, že škola nielenže má finančné problémy, ale je svojím spôsobom aj segregačná… Jednal vôbec s vami o súčasnej situácii pán Murgaš?
S pánom Murgašom zatiaľ nekomunikujeme, jednáme len s vedúcim odboru vzdelávania banskobystrického samosprávneho úradu Miroslavom Martišom, s kterým sme sa zhodli na tom, že z ekonomického hľadiska nieje možné dalšie fungovanie gymnázia. Okrem toho nás oboznámil s tým, že prevažná väčšina poslancov BBSK nesúhlasí s ďalším dofi nancovávaním školy. A s takým názorom, aký má pán Murgaš na segregáciu rómskych detí, nesúhlasím. Už nejakú dobu funguje rómske gymnázium v Košiciach pod vedením pani Koptovej a žiaci ani okolie s tým nemá žiadny problém. Na košickom gymnáziu minulý rok zmaturovalo 24 romských študentov a na máloktorom gymnáziu na Slovensku, možno na všetkých dohromady, nezmaturovalo toľko rómskych študentov. Takýto typ školy je dôležitý, protože rómske deti väčšinou nejdú študovať na gymnázium, ale uprednostnia učilište. Nehovorím, že je dobre, keď sa rómske deti od iných segregujú, ale myslím, že takýto typ školy je pre nich motivujúci. Sú viac pobádaní k tomu, aby študovali nielen na strednej, ale trebárs i na vysokej škole. Určitú úlohu v tom zohrávajú aj finančné problémy, ktoré bránia romským deťom ďalej študovať, takže aj v tomto ohľade môže naše gymnázium ponúknuť viac možností než ktorékoľvek iné.
Podieľa sa nejakým spôsobom samotná škola na tom, aby nebola zavrená? Jedná s kompetentnými úradmi?
Pokiaľ máte na mysli protestné akcie, tak škola sa k situácii nevyjadrovala. Iniciatívne sme jednali len s pánom Fízikom (predseda Rómskeho parlamentu SR – pozn.redakcie) a pani Adamovou, ktorá je hovorkyňou pána Čaploviča (podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny – pozn.redakcie). Okrem toho, aj keď s neistou budúcnosťou, pracujeme na kvalitných náboroch medzi žiakmi, plánujeme otvoriť aspoň dve triedy primy, doplniť sekundu, terciu a kvartu. Máme však predovšetkým zájem o žiakov, ktorí sú „kvalitní“ , ktorí majú skutočný zájem o studium. V priestoroch školy chceme urobiť centrum volného času, ponúknuť žiakom zaujímavé volnočasové aktivity a zaviesť prísnejší systém učenia a príprav na vyučovanie aj na iternáte.
