S Klárou Orgovánovou o jejím odvolání

Klára Orgovánová, dnes již bývalá zplnomocněnkyně pro romskou komunitu, byla 20. 6. náhle odvolána vládou SR ze své funkce. Ofi ciálně sdělené důvody a okolnosti samotného odvolání však vyvolaly řadu otázek. Pochopitelně i nás zajímalo, co se za tímto politickým rozhodnutím skrývá.
Dali jsme proto Kláře Orgovánové a místopředsedovi vlády SR Dušanu Čaploviči prostor pro vyjádření. Odpovědi jsme však ani po čtyřech týdnech neobdrželi, pan Čaplovič odjel na dovolenou, a jak nám bylo po několika urgencích z naší strany sděleno sekretariátem pana místopředsedy, důvody nezodpovězení jsou údajně způsobeny čistě pracovní vytížeností Dušana Čaploviče. V každém případě vám nabízíme odpovědi Kláry Orgovánové.

* 20. 8. uplynuly dva měsíce, co jste opustila úřad zplnomocněnkyně pro romskou komunitu. Jak dnes tuto skutečnost vnímáte?

Ja som naozaj úprimne rada, že som odišla (resp. ma odvolali) v pravej chvíli. Úrad je posilnený a môže koordinovať v ďalšom, minimálne devetročnom období štrukturálne fondy. Závisí to už od mojich nástupcov.

* Vraťme se ale na konec června, kdy jste z úřadu byla takřka na hodinu odvolána. Jaký byl oficiální důvod a váš osobní dojem z celé záležitosti?

O ofi ciálnych dôvodoch som sa dozvedela v deň odvolania od novinárov. Jeden z dôvodov odvolania bolo údajné budovanie segregovaných lokalít, ako keby doteraz žili Rómovia v centrách obcí a ja som ich dávala na okraj. Tie naozajstné dôvody je ťažko vysvetľovať, bola to kombinácia politickej neprijateľnosti, výrazné ovplyvňovanie zo strany jednej skupiny Rómov, ktorá podpredsedovi vlády vnucovala svoje predstavy, a údajne som bola málo loajálna. S podpredsedom vlády som nemala žiadne osobné konflikty, išlo o stratégie a moju snahu udržať zmysluplné veci, ktoré sú v záujme Rómov. To, že ma vláda odvolala na hodinu a za veľmi dramatických okolností, bol len dôkaz dlhodobej neschopnosti podpredsedu vlády nájsť za mňa náhradu. Tým, že Anna Botošová prijala jeho ponuku, okamžite sa rozhodol to využiť a mimo programu vlády zaradil moje odvolanie. Aj keď za posledný polrok mi minimálne dvakrát prisľúbil, že sa to dozviem ako prvá, nedodržal to.

* Místopředseda vlády Dušan Čaplovič nastoupil do funkce v červnu 2006. Výměna vlády se však vašeho postu nedotkla.

Podpredseda vlády po príchode do funkcie vyjadril osobne aj do médií, že chce so mnou, a teda s celým úradom, spolupracovať. Po krátkej dobe, aj keď existovala medzirezortná komisia, si začal budovať paralelné štruktúry – vlastnú poradkyňu pre Rómov a laický poradný zbor, ignoroval náš úrad, mojich zamestnancov, nikdy nereagoval na mnou prekladané regionálne koncepcie alebo stratégie. Začal hľadať dôvody, prečo mu nevyhovujem. Jedným z prvých, veľmi vágnych, bolo napríklad to, že údajne nepodporujem rozvoj rómskej národnostnej menšiny ale iba rómskych komunít, neskôr prišli aj nové výhrady, údajne sa stavajú segregované osady, nepodporujem vzdelávanie. Vedela som, že to nie sú argumenty na vecnú diskusiu, chceli, aby som odstúpila, posielali mi na úrad rôzne kontroly, trápnu korešpondenciu, naviac neodbornými zásahmi spomaľoval alebo dokonca zrušil niektoré veľmi dôležité procesy. Napríklad zrušil inštitúciu, prostredníctvom ktorej sa mohli účelne koordinovať štrukturálne fondy. Z programového vyhlásenia vlády nenaplnil za rok nič, žiadna jeho koncepcia neexistovala, celú agendu robil náš úrad, sústreďoval sa na imidžové akcie, ako výstavy, konferencie, vláda mala pripraviť komplexný program pre Rožňavu, ktorý dodnes neexistuje.

* Neuvažovala jste tedy, že z úřadu sama odstoupíte?

Mohla som odstúpiť, to áno, ale nebolo by to zodpovedné, ani k Rómom ani k mojim zamestnancom. Bol to veľmi dôležitý rok pre vytvorenie podmienok pre štrukturálne fondy. V podstate predchádzajúce roky boli skôr prípravou teórie a podmienok pre tvorbu komplexných programov a zrealizovali sme mnohé príklady konkrétnych projektov. Teraz je to obdobie dobrých projektov a čerpania nemalých peňazí z prostriedkov EU. Nemyslím si, že ak by som opustila úrad v tejto situácii, že by podpredseda vlády chcel a dokázal vytvoriť nový odbor pre štrukturálne fondy a nových 35 zamestnancov na Úrade splnomocnenkyne a vytvoriť transparentný spôsob realizácie komplexných projektov cez štrukturálne fondy. Keď už to presiahlo únosnú hranicu a keďže som nechcela byť prekážkou pre komunikáciu s úradom splnomocnenkyne a nikdy som si nemyslela, že som nenahraditeľná, niekoľkokrát som ho požiadala, aby sa so mnou stretol a dohodol na mojom odchode a dôstojnom odovzdaní agendy. Verejne som ho vyzvala, aby ma odvolal. Neurobil to, využil našu prácu do poslednej chvíle.

* Kromě pana Čaploviče vás kritizovali i někteří romští aktivisté. Proč myslíte, že nestáli za osobou, která se situaci Romů snažila systematicky řešit?

Ľudia často očakávali od funkcie splnomocnenkyne nemožné. Hlavnou úlohou bola tvorba štátnej politiky, a to sme urobili až nad rámec mojich kompetencií. Málokto si uvedomoval, že sme nemali implementačnú pozíciu, dokonca ani vlastnú rozpočtovú kapitolu. Napriek tomu mal úrad silnú pozíciu doma aj v zahraničí a často nás vnímali ako hlavného aktéra rómskej politiky. Žiaľ, že takto to nebrali tzv. rómski aktivisti. Snahou bola deštrukcia, nikdy nevedeli presne, čo kritizujú. Našťastie, sú to tí istí ľudia a po tých rokoch veľmi dobre čitateľní. Nikto ich už neberie vážne a takýchto sa je treba čo najskôr zbaviť. To som aj urobila. Musím však povedať, že väčšina vzdelaných, pracovitých Rómov má dobré pozície v regiónoch, dokázali vecne vyjednávať, vedia, o čo ide, a to sa nestratí.

* Ohlédněme se nyní do roku 2001. V jakém stavu byl úřad, který jste po vašem předchůdci tehdy přebírala?

Úrad splnomocnenca vtedy existoval 3 roky a myslím si, že pripravil pomerne dobre spracovanú stratégiu s množstvom úloh pre rezorty, v ktorej som ešte pokračovala. Personálne bol úrad poddimenzovaný a v niektorých témach nemal dostatočnú váhu. Aj očakávania vtedajšieho podpredsedu vlády boli iné, aj keď neviem, či dostatočne formulované. Rozhodne to bolo obdobie pred vstupom Slovenska do EÚ a Rómovia boli politickým kritériom pre vstup, preto bolo pre vládu veľmi dôležité zintenzívniť jeho pôsobenie a nabrať európsky rozmer. Pomohlo mi na začiatku mnoho externých ľudí, mimovládky, niektoré inštitúcie, novinári a grand Svetovej banky.

* Jaké jste si tehdy při nástupu do úřadu kladla cíle?

Do úradu som nastúpila po tom, čo som vyhrala konkurz, v ktorom bolo 15 ľudí, podmienkami bola aj znalosť angličtiny, psychologické testy a samozrejme predložená koncepcia, ktorú sme takmer celú naplnili. Diskutovala som s mnohými ľuďmi doma, v Čechách aj inde v zahraničí a vedela som, že musíme nastaviť problematike Rómov realistické zrkadlo. Chcela som postaviť silný úrad.

* Povedlo se to? Jakých výsledků za tu dobu úřad dosáhl?

Určite sme otvorili verejnú diskusiu na tému Rómovia, zriadili sme 5 regionálnych kancelárií, predložili sme stratégiu, ktorá vychádzala z vyrovnávacích opatrení a vtiahli sme takmer každé ministerstvo a regióny do jej napĺňania. V spolupráci s nimi a niektorými mimovládnymi organizáciami sa zaviedli asistenti učiteľa do zákona, komunitní sociálni pracovníci, zdravotní asistenti, úradníci probačnej a mediačnej služby, policajní špecialisti, infraštruktúra, postavilo sa viac ako 1 700 bytov, vytvorenie regionálnych koncepcií ako súčasti rozvojových koncepcií vyšších územných celkov, medzinárodné iniciatívy a mnohé ďalšie kroky. V poslednom roku to bolo predovšetkým nastavenie štrukturálnych fondov pre horizontálnu prioritu marginalizované rómske komunity.

* To jsou samé úspěchy. Přesto, setkávala jste se v práci s něčím, co vás znepokojovalo?

Som človek, ktorý často pochybuje a je nespokojný, zvlášť v téme, ktorá je jednou z najťažšie riešiteľných, sa spokojnosť nedá veľmi očakávať. Väčšinou ma trápila pomalosť, prekonávanie zbytočných prekážok, pretože ak by sme mali väčšiu politickú podporu, mohlo to ísť lepšie. Samozrejme, ak by som mala za sebou silnejšiu politickú reprezentáciu, boli by sme ďalej. Ale krátkozrakosť niektorých Rómov je neobmedzená.

* Kam myslíte, že se bude Slovensko v řešení romské problematiky ubírat?

No, myslím si, že sa budú opakovať už vymyslené postupy a určite budú východiská viac „národné“, nakoniec tak je orientovaná aj táto vláda. Hovoria o budovaní identity, čo nás môže spomaliť a zaviesť od veľmi konkrétnej politiky ekonomického rozvoja regiónov.

* Nakonec osobní otázka. Máte vůbec ještě chuť po tomto „incidentu“ a kvůli některým lidem věnovat se nadále práci pro Romy? Jaké jsou nyní vaše plány?

Ja to nevnímam len ako incident. Nová politická reprezentácia ma spájala s predchádzajúcou vládou a skôr či neskôr by sme zásadne narazili pri otázkach prístupu a koncepcií. Samozrejme, to bol priestor pre niektoré záujmové skupiny aj z radov Rómov a pod tlakom ambicióznych a zakomplexovaných ľudí podpredseda vlády zrealizoval odvolanie. Čomu sa budem ďalej venovať nedokážem ešte povedať. Rozhodne je tento odstup dobrý na zhodnocovanie a lepší nadhľad.

***

Klára Orgovánová se narodila v roce 1956 v Prešově. Vystudovala klinickou psychologii na Filozofické fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Pracovala v psychiatrické léčebně, byla odbornou asistentkou na Katedře romské kultury v Nitře. Dále poradkyní vlády pro národnosti a tajemnicí Rady vlády SR pro národnosti, ředitelkou Nadace pro romské dítě a nadace InfoRoma a programovou ředitelkou Nadace otevřené společnosti. Od roku 2001 působila jako zplnomocněnkyně vlády pro romskou komunitu.