Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Komentáře

Romský rasismus

31. ledna 2012
Čtení na 14 minut

…áno, rómovia sú rasisti, ale nie je rasizmus ako rasizmus, a nie je
nenávisť ako nenávisť… Tak z čoho pramení "rómsky rasizmus", ako kričia
nerómovia (gádžovia)…

Rómsky rasizmus, ako ho nerómovia nazívaju, nie je rasizmus o nenávisti k
bielemu človeku (nerómovi-gádžovi), ako sa to deje zo strany nerómov (gádžov) k
nám rómom. Je to nedôvera zo strany rómov k vám nerómom (gádžom)…

A nie je sa čomu čudovať, od nepamäti nás prenasledujete, v minulosti rómovia
boli zabijaní ako zver a vešaní na stromy pri hraniciach miest a obcí.

Od polovice 15. storočia sa vzťah európskeho obyvateľstva k Rómom začal meniť.
Predstavitelia vtedajšej cirkvi upozorňovali na to, že sa správanie kočujúcich
Rómov nezhoduje s vtedajšou predstavou o kresťanských kajúcnikoch. Rozhodujúcim
podnetom, pre ktorý sa v Európe zmenil postoj k Rómom, bola ich exkomunikácia (vylúčenie)
z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427. Dôvodom malo byť porušovanie
kresťanskej morálky, nedodržiavania pôstov, veštenia, hádania z ruky, drobných
krádeží. Pôvodná pohostinnosť sa zmenila na otvorené nepriateľstvo. Pre Rómov sa
začalo obdobie krutého prenasledovania. V jednotlivých krajinách boli postavení
mimo zákon, odvšadiaľ ich vyháňali. Na hraniciach boli osadené stĺpy s veľkými
tabuľami, na ktorých bolo zobrazené to, čo čakalo Rómov po prekročení hranice:
mučenie, zmrzačenie tela, poprava. Takýto prístup pretrval v západnej Európe až
do polovice 18. storočia.



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

Najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín je obdobie druhej svetovej
vojny. Tzv. Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej
krvi vydané v roku 1935 a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov –
podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých… ako „element
zabraňujúci čistote rasy“, čo v nacistickom Nemecku viedlo ku hromadnému
vyvražďovaniu týchto skupín obyvateľstva.

Na území nacistickej Tretej ríše boli zriadené pracovné a zberné tábory kam
boli internovaní Rómovia. Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích
koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu.

Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo 300 000 európskych Rómov.

V koncentračnom tábore Osvienčim II. – Brzezinka (Auschwitz II. – Birkenau)
bol nariadením v roku 1942 zriadený špeciálny „cigánsky rodinný tábor“. Tam boli
privezení Rómovia z Čiech a Moravy, Holandska, Belgicka, severného Francúzska,
Poľska a štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Táborovým lekárom bol Dr. Josef
Mengele (prezývaný „anjel smrti“), ktorý vykonával na Rómoch svoje neľudské „vedecké
pokusy“. Táborom prešlo viac ako 22 000 európskych Rómov, vyše 19 000 z nich tu
našlo svoju smrť. Dňa 2. augusta 1944, potom, čo boli izolovaní mladí rómski
väzni, bolo počas jednej noci odvezených do plynových komôr 2 897 obyvateľov
cigánskeho tábora. 2. august si európski Rómovia pripomínajú ako Pamätný deň
rómskeho holocaustu.

Vojnový slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Československa,
v mnohom napodobňoval diskriminačné rasové zákony nacistického Nemecka. Na
základe branného zákona z roku 1940 boli Rómovia spolu so Židmi zbavení možnosti
stať sa príslušníkmi brannej moci. Aktívnu vojenskú službu potom vykonávali v
špeciálne zriadenom VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany,
boli nasadzovaní na zemné a pomocné stavebné práce.



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

V apríli 1941 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku „o úprave niektorých
pomerov Cigánov“, olašským Rómom bolo zakázané kočovanie. Usadlí Rómovia boli
povinní odstrániť svoje obydlia od štátnych alebo verejných ciest. Rómovia
nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, mali obmedzený vstup na
verejné miesta, do miest a obcí smeli vstupovať len vo vymedzené dni a hodiny.
Pri plnení diskriminačných opatrení proti Rómom boli mimoriadne aktívni
príslušníci polovojenskej organizácie – Hlinkovej gardy. Platná legislatíva
umožňovala gardistom uplatňovať voči Rómom rôzne formy priamej fyzickej agresie.

Jedným z opatrení slovenského štátu, ktoré boli namierené proti Rómom, bolo
zakladanie táborov perzekučného charakteru. Spočiatku to boli tzv. pracovné
útvary, do ktorých boli umiestňovaní najmä mladí rómski muži. Boli zneužívaní na
najťažšie manuálne práce pri stavbách priehrad, ciest a železničných tratí. Prvé
pracovné útvary vznikali už v roku 1941. Nachádzali sa v Očovej, Moste na
Ostrove a horárni Trnava. Medzi najväčšie patrili pracovný útvar v Dubnici nad
Váhom (1942 – 1944) a pracovné útvary na východe Slovenska (1942 – 1943).

Na východe Slovenska vznikol komplex pracovných útvarov v Hanušovciach nad
Topľou, Bystrom, pod Petičom a Nižnom Hrabovci. Rómovia na východnom Slovensku
budovali železničnú trať Prešov – Strážske. Pod hospodársku správu v
Hanušovciach nad Topľou patril aj pracovný útvar v Jarabej (1942), kde zaradenci
budovali štátnu cestu Čertovica – Mýto pod Ďumbierom. Menší pracovný útvar bol v
roku 1943 otvorený v Ilave: určený bol na dokončovacie práce na tamojšom vodnom
diele. V rokoch 1943 – 1944 bol v prevádzke pracovný útvar v Revúcej: jeho
zaradenci budovali úseky železnice Revúca – Tisovec. Posledným väčším pracovným
útvarom bolo Ústie nad Oravou. Rómski zaradenci tu pracovali na jednej z
najväčších a najvýznamnejších stavieb slovenského štátu – Oravskej priehrade.

Perzekúcia slovenských Rómov dosiahla svoj vrchol v rokoch 1944 – 1945. Na
mieste Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom vznikol v novembri 1944 Zaisťovací
tábor pre Cigánov. Do tábora boli deportované celé rómske rodiny. Počet Rómov
bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora: v decembri 1944 tu bolo viac ako
700 väzňov. Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery v tábore sa
podpísali najmä pod zdravotný stav detí a starých ľudí. Najvážnejšia bola
epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu januára 1945 zachvátila viacero
zaradencov. V tomto čase prevzali kontrolu tábora Nemci, ktorý vo februári 1945
nariadili popravu 26 chorých (boli medzi nimi aj ženy a deti). Na jar 1945 dozor
tábora pred postupujúcim frontom ušiel a tábor bol rozpustený.



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

Po potlačení Slovenského národného povstania bolo územie vojnového Slovenska
obsadené nemeckou okupačnou armádou. Represálií voči vojenským osobám,
povstalcom a civilnému obyvateľstvu sa dopúšťali príslušníci Wehrmachtu,
jednotiek SS a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Väčšina represívnych
akcií – zatýkania, mučenia a vyvražďovania – Rómov sa uskutočňovala od novembra
1944 do januára 1945. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia
bola Kvetnica v okrese Poprad. 15.septembra 1944 tu bolo zavraždených sedem osôb.

Represálie najviac postihli Rómov na strednom Slovensku. Ojedinele sa
uskutočnili aj na Považí a iných častiach Slovenska. Dôvodom pre prenasledovanie
bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo
spolupráce. Rómovia boli popravovaní na mieste: tak tomu bolo v Čiernom Balogu,
vo Svätom Kríži nad Hronom, v Motyčkách – osade Štubňa. V mnohých prípadoch boli
násilne deportovaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej,
Kováčovej, Dolnom Turčeku a na židovskom cintoríne vo Zvolene. Najviac rómskych
obetí bolo z obce Ilija pri Banskej Štiavnici, Čierneho Balogu, Tisovca, Lutily
a Krupiny.

Výpočet lokalít, v ktorých došlo k perzekúciám rómskych komunít a k fyzickej
likvidácii Rómov určite nie je konečný. Počet priamych rómskych obetí, ktoré
boli zavraždené v období september 1944 – apríl 1945 sa odhaduje na viac ako 1
000.

Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 sa južné a východné oblasti Slovenska
stali súčasťou horthyovského Maďarska. Okrem iného sa začali zriaďovať evidencie
„nepriateľských živlov“ do ktorých boli zaraďovaní aj príslušníci iných etník,
vrátane Židov a Rómov.
Podobne ako na Slovensku aj v odstúpených častiach súčasne s evidenciou
dochádzalo k dramatickému zhoršovaniu životných podmienok, Rómovia boli postupne
vytláčaní zo spoločenského života, nesmeli vstupovať na verejné priestranstvá a
navštevovať školy. Prijatá legislatíva umožňovala žandárom vykonávať poriadkové
razie v rómskych obydliach a zadržiavať „podozrivých“.

Situácia sa radikalizovala a k vyostreniu došlo začiatkom roka 1944 po
obsadení Maďarska nemeckým vojskom. Veľká časť Rómov bola deportovaná do
pracovných táborov a do koncentračných táborov. Odhaduje sa, že z územia
vtedajšieho Maďarska, vrátane území zabratých Viedenskou arbitrážou, bolo
deportovaných asi 25 000 – 30 000 rómskych mužov a žien.

Z okupovaných území východného a južného Slovenska boli Rómovia deportovaní
do zaisťovacieho tábora v Komárne. Odtiaľ potom boli vypravované vlaky do
koncentračného tábora Dachau. V tomto koncentračnom tábore zostala však iba malá
časť Rómov, väčšina z nich putovala ďalej, do iných koncentračných táborov.

K vystupňovaniu represií a vyvražďovaniu rómskych komunít došlo aj na
územiach južného Slovenska. Napríklad v obci Slatina pri Krupine, alebo aj na
Žitnom ostrove, na majeri v Trhovom Mýte.

Po skončení druhej svetovej vojny nastalo významné presídľovanie Rómov zo
Slovenska do českých krajín, kde nachádzali nielen prácu, ale i možnosť lepšieho
bývania než v rómskych osadách. Keďže českí Rómovia sa z nacistických
koncentračných táborov väčšinou nevrátili, prevažná časť Rómov žijúcich dnes v
Českej republike pochádza zo Slovenska. Odhaduje sa, že po roku 1945 ostalo v
českých krajinách z pôvodných českých a moravských Rómov asi 800 ľudí. Pritom už
v roku 1947, ako dôsledok prvej vlny presídľovania, žilo v Čechách a na Morave
asi 16 500 Rómov zo Slovenska. V tomto období išlo najmä o dosídľovanie českého
pohraničia, potom, čo odtiaľ bolo vysídlené pôvodné nemecké obyvateľstvo.
Rómovia sa zamestnávali predovšetkým v horských pasienkových družstvách, neskôr
v štátnych majetkoch a lesných závodoch. Prácu nachádzali aj pri obnove vojnou
poškodeného hospodárstva – pri stavbe ciest, rekonštrukciách fabrík. Dodnes sú
vzťahy medzi rómskymi rodinami v oboch republikách živé, príbuzní sa navštevujú
počas sviatkov a rôznych rodinných udalostí.

Za druhú etapu migrácie Rómov do českých krajín môžeme považovať 50. roky,
kedy odchádzali – často v dôsledku organizovaných náborov – do priemyselných
centier severozápadných Čiech (Most, Sokolov, Teplice, Ústí nad Labem, Chomutov,
Cheb, Děčín), do Kladna, Tachova, Českého Krumlova a na Ostravsko. Zo zaostalých
slovenských osád odchádzali tí najschopnejší a najvytrvalejší. Niektorí
odchádzali na „týždňovky“ a na víkend sa vracali k rodinám, iní pracovali ako
sezónni robotníci a domov na Slovensko sa vracali na zimu. Mnohí však dostali
pridelené podnikové byty, doviedli si svoje rodiny a usadili sa tam natrvalo.



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

Český národ sa podpísal čiernimy písmenami do histŕorie českeho rómstva,
počas druhej svetovej vojny boli za vídatnej pomoci čechov, prakticky český
rómovia vyhladení…. Dnes prevažná časť Rómov žijúcich v Českej republike
pochádza zo Slovenska

Po roku 1989 sa situácia v celej Československej Republike zmenila, mnoho
Rómov už nepotrebovali, a tak sa ocitli na ulici, a to bol začiatok úpadku
mnohých rómskych rodín. Po roku 1989 sa k slovu prihlásili predsudky a rasovo
orientovaná majoritná spoločnosť…

Každý hovorí " ja nie som rasista", mne sa len nepáči ako žijú niektorí "cigáni"…
Nechápem však mnohých čechov aj slovákov, prečo potom napadajú slušných rómov…

Veď ak Vám ide len o "spravodlivosť" nepáči sa Vám ako žijú iní "cigáni" napr.
v getách, prečo to vyhadzujete na oči iným rómom… Pričom to, že dnes existujú
rómske getá- sídliska plné nezamestnaných rómov a sociálneho úpadku môže práve
majorita teda nerómovia (gádžovia) …

Každý deň sa my rómovia, ktorí žijeme presne ako aj vy, stretávame z rôznymi
nadávkami, pohľadmi, výčitkami od Vás majority. Keď sa na Vaše správanie
ohradíme, vašou odpoveďou je "a komu to máme povedať?… ja nie som rasista, len
sa mi nepáči ako žijú iní tvoji súkmeňovci…" Tak takúto hlúpu odpoveď počúvam
skoro každý deň!

Keď na nové pracovisko nastúpi nový zamestnanec a je róm – "koniec sveta"…
Najprv sa naňho uprú nenávistné pohľady, potom niektorí tí, ktorí si myslia, že
len im patrí svet, dajú najavo, že tu nie je vítaný. Keď už vidia, že napriek
tomu róm chce pracovať, je slušný, tak príde to staré známe " Vy cigáni ste…"
A potom následuje ďalšie staré známe "ja nie som rasista…." Róm, ktorý dostane
príležitosť na prácu, musí dvakrát ukázať, že vie pracovať, ako jeho kolega
neróm (gádžo) a aj tak je v očiach jeho kolegov iba "špinavý cigán"…

Prosím Vás, nebuďte smiešny…! Jednoducho nenávidíte rómov, či je slušný, či
je, ako vy hovoríte neslušný, ste plný predsudkov a my rómovia musíme všetko to
zlo, čo je vo Vás znášať každý deň.

Odsúďte asociála, trestný čin, ale nechajte žiť obyčajného slušného róma bez
výčitiek a nerobte mu to ťažšie ako to už má, len preto, že je róm… Aj tak by
som bol zvedavý podľa akého kľúča rozdeľujete rómov na slušných a
neslušných….??! Neslušný róm, ale aj neróm, je často krát schovaný za
blahobytom…. Chudoba ešte neznamená neslušnosť….

Zdravie:

Najviac sú postihnutí rómovia z rómskych osád, sanitka si vždy dáva "načas",
i keď ide o ľudský život… Dokázať, že sanitka prišla k pacientovi neskoro, je
zložité…

Starostlivosť o rómskych pacientov je dosť zlá, prejavuje sa to zbytočným
odkladaním vyšetrovacích úkonov pacienta až po dobu, keď pacient musí podľa
zákona o zdravotnej starostlivosti najneskôr do dvoch týždnov od prijatia na
oddelenie, opustiť nemocnicu, ak nejde o prípad ohrozenia života. V takom
prípade sa vyšetrenie nakoniec neurobí, z vysvetlením lekára, že vlastne ani
nebolo treba…

Je dokumentované, že práve odkladaním dôležitých vyšetrení, to nakoniec
pacienta stojí opätovnú hospitalizáciu pre zhoršenie zdravotného stavu! V
niektorých prípadoch to končí aj smrťou pacienta…

Tieto veci je veľmi ťažké dokázať, a však rómovia mi dajú za pravdu, lebo
skoro každý róm má podobné skúsenosti…

Školstvo:

Rómovia sú dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania sa- v súčasnosti ako
najvýraznejšia a najproblematickejšia sa javí segregácia rómskych detí.

Preraďovanie detí do špeciálnych škôl (osobitných škôl- zvláštných škôl) pre
mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu má za následok,
jednoznačné štartovanie budúcej kariéry dieťaťa, jeho uplatnenie v spoločnosti…

Chcem povedať, že na Slovensku, ale i v Čechách sú rómske deti preraďované do
(osobitných škôl-zvláštných škôl) len na základe, sociálneho aspektu a pôvodu
dieťaťa…

Túto situáciu znásobuje aj rasizmus a viacnásobná diskriminácia Rómov na
Slovensku, v Čechách, v období socializmu, ale aj dnes…

Je dokázateľné, že rodičia nerómskych detí si neprajú, aby ich deti chodili
do jednej triedy, či dokonca školy z rómskymi deťmi…

Dôsledkom toho na východe Slovenska doslova vznikajú celé segregované triedy
a školy určené pre rómske deti.

Na tento fakt upozorňujú aj medzinárodne organizácie pre dodržiavanie
ľudských práv.

Spravodlivosť:

Aj vo veci spravodlivosti, je vidieť dvojaký meter, za dva rovnaké trestné
činy spáchané na každom inom mieste, rovnakým profilom páchateľov, kde jeden je
róm a druhý nie, je trest rozdielny…

Zatiaľ čo páchateľ neróm, je odsúdený za krádež na dva roky s podmienkou,
pričom zdôrazňujem profil oboch páchateľov je rovnaký – to znamená, že sa jedná
o recidivistov, je páchateľ róm odsúdený na dva roky v 2 nápravnej skupine, bez
podmienečného prepustenia….

To sú fakty, na ktoré upozorňuje napríklad medzinárodná organizácia Amnesty
International.

Nerómske dievča napísalo:

…"už od malička je normálne, že ako biele decká sa nebavíme v škole s
cigánčencami, že sa s nimi nedelíme o desiaty a nevoláme ich hrať sa vonku. Je
normálne, že nás ani nenapadne chodiť za ruku s cigáňom, či cigánkou, nevoláme
ich na akcie a po strednej škole vlastne už žiadnych cigáňov nepoznáme."

Separujete sa od nás v autobusoch, v mestských štvrtiach a vysokými plotmi
okolo dvorov, aby Vám niečo nebodaj nezmizlo. Sťažujete sa na hlučnosť, drzosť a
primitivizmus, nálepkujete nás ako sociálne prípady a neprispôsobivých.
Neberiete nás vážne a keby sa dalo, zodrali by ste z nás kožku na topánky.
Zakladáte o nás kategórie blbých vtipov, s radosťou praktizujete starodávne
teórie prezumpcie viny a sledujete nás obchodoch poza regále. Keby dačo…
Ukazujete na nás prstom a klincujete do chlievika menejcennosti, nepoužiteľnosti
a nesvojprávnosti. Potom o nás v debilných debatách verejne hovoríte, ako o
nežiadanom ohrozenom druhu, ktorí chcete humánne vyhubiť, na bielu tvár obrátiť
a do života Vášho dokonalého zaradiť. Najlepšie na samé dno, ku lopate, lebo na
nič iné sa nehodíme…

Je do oči bijúca segregácia a izolácia naších ľudí na všetkých postoch
spoločenského života!!!

Špiníte nás od nepamäti, nedávate nám príležitosť na dôstojný život, udupete
nás, a potom ako už sa dusíme v bahne beznádeje, ukazujete na nás prstom… Naše
deti sú od narodenia diskriminované na všetkých úrovniach života dieťaťa,
dokážete nenávidieť už malé dieťa len preto, že je rómske…



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

V práci róm musí dvakrát ukázať čo vie a aj tak je vo vaších očiach len
obyčajná špina…

V tomto článku som sa od začiatku snažil ukázať cestu nenávisti, segregácie,
izolácie nášho národa, potom sa nečudujte, že Vás mnohí rómovia nemajú radi, že
Vám nedôverujú, a že s vami mnohých prípadoch opovrhujeme….

To však nie je o rasizme, pre farbu pleti ako kričíte do sveta " že rómsky
rasizmus je väčší…" To robíte Vy nám, od nepamäti nás nenávidite pre našu
mentalitu, odlišnosť v kultúre, v prejave, a neposlednom rade aj farbe našej
pokožky, nakoniec históriu a fakty nezamlčíte!!!

Náš rasizmus, ak to mám tak nazvať sa volá "nedôvera"… za tie stáročia Vám
máme za čo nedôverovať a nemať Vás v láske… čiernymi písmenami ste sa
podpísali na našom národe, a naďalej sa podpisujete…

Ale v niečom rozdiel je… Zatiaľ čo ja si slušného neróma (gádža) vážim a v
nijakom prípade, ani krivou myšlienkou nepomyslím na to, že je neróm( gádžo),
tak mnoho slušných nerómov (gádžov) mi dá pocítiť, že patrím do skupiny
menejcenných ľudí druhej kategórie.

Mám 36 rokov a za tie roky som pocítil na vlastnej koži, čo znamená byť róm v
našej krajine, čo potom ďalší rómovia žijúci v Čechách a na Slovensku… To nie
je o rasizme, to je o nedôvere a bitke presadiť sa v živote, aj ked mnohí (gádžovia)
mi hádžu pod nohy polená predsutkov, nenávisti a rasizmu…

Niekedy si poviem, už nevládzem bojovať za kúsok miesta na prežitie, ale
potom si poviem, a kam mám ísť žiť? Veď tu som sa narodil, v tejto zemi hnijú
kosti mojich predkov, tak ako predkovia nerómov (gádžov), tak potom prečo ten
boj?…. Ale verte, že niekedy som už otrávený z toho, ako každý deň, musím
vnímať ironické úsmevy, pohľady plné predsutkov a názorov plné nenávisti…

Mám toho už niekedy fakt dosť…



>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA SERVERU iDNES.cz

Pomozte nám šířit pravdivé zpravodajství o Romech
Teď populární icon