Každá národnostná menšina na Slovensku sa chce rozvíjať, chce si pestovať a
udržiavať svoj jazyk, kultúru, chce budovať národnú hrdosť a pocit
spolupatričnosti… Aj rómska národnostná menšina na to podľa mňa právo má.
Ale to, čo platí pre každú inú národnosť v oblasti médií, neplatí pre Rómov.
A nielen tam. Logika hovorí, že ak sú to rómske médiá, mali by ich riadiť a
pracovať v nich Rómovia.
>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA IDNES.cz
Noviny ako priestor pre vyjadrenie názorov, formovanie postojov, mienky,
vkusu, príslušnosti, spolupatričnosti – jednotlivca, skupiny, komunity,
spoločenstva, spoločnosti, národa… Noviny ako zdroj informácií, noviny ako
možnosť stať sa súčasťou celospoločenského diania súčasťou sveta. Noviny ako
hmatateľný dôkaz o existencii národa, jeho historických úsilí o svojbytný prejav
a smerovanie noviny ako dokument rozvoja jazyka, literatúry. Noviny – odraz
stavu spoločnosti, listy človeka človeku, písmená, slová. Reč. Hovorenie. Súhlas.
Protest. To všetko boli printové médiá pre národy Európy a sveta v období ich
emancipačných procesov a národného sebauvedomovania v 19. storočí. To všetko sa
dodnes na začiatku 3. tisícročia – pokúša vybojovať pre Rómov rómska národnostná
tlač. Existuje.
Na scénu mediálneho sveta vstupuje rómska národnostná tlač až koncom 20.
storočia – v období, ktoré ponúka Rómom v Európe poslednú šancu seba
identifikovať sa ako národ a využívať všetky práva, ktoré národu prináležia
rozvíjať svoj jazyk, kultúru, umenie. Pre Róma je to však zároveň obdobie, keď
toto všetko nielen môže, ale ak vôbec chce zachovať pre svet stopu svojej
tisícročnej existencie, MUSÍ slovo rozvíjať nahradiť slovom zachrániť –
zachrániť kultúrne dedičstvo, zachrániť svoj jazyk. Rómska národnostná tlač,
hoci je na svojom začiatku, vstupuje však zároveň hneď do sveta trhovej
ekonomiky, ktorému nemôže konkurovať a napokon i do sveta, ktorý je zmenšený
vplyvom elektronických médií, kde je pomalý už aj rozhlas a televízia, pretože
informačný svet si prisvojili nadnárodné internetové a mobilné siete.
>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA IDNES.cz
Paradox Róma v tomto mediálne a informačne zmenšenom svete, v ktorom je každá
udalosť informačne stará už takmer v momente, keď sa odohráva, možno vyjadriť
obrazom rómskej osady, kde z blata a plechovej strechy čnie satelit a
nezamestnaní si krátia chvíle chatovaním na internete v angličtine.
Do roku 1989 vychádza na Slovensku 25 národnostných periodik, no ani jedno
rómske. Po roku 1991 vychádza na Slovensku 54 národnostných titulov, z nich 7
rómskych…
V súčasnej dobe na Slovensku ostal iba 1 titul zo 7 rómskych titulov… Prečo
je to tak? Nedostatok finančných prostriedkov, nedostatočný záujem spoločnosti o
podporu takýchto médií, a v neposlednom rade aj nedostatočný záujem zo strany
rómov…
Nechýbajú len finančné prostriedky, ale chýba aj rómska persóna novinárov, je
to predovšetkým z dôvodu, že chýbajú už vyššie zmienené finančné prostriedky…
Rómske média doslova vedú existenčný boj prežitia, a pri takom boji neostávajú
financie na platy pre novinárov.
Jediným periodikom, ktoré z tohto obdobia dodnes prežíva, sú celoslovenské
noviny pre Rómov a o Rómoch Romano nevo ľil Rómsky nový list. V období od roku
1991 do roku 1993 redakcia postupne budovala filiálne redakcie na celom
Slovensku a zamestnávala 11 redaktorov. V roku 1993 si však už mala vystačiť s
dotáciou len 850.000 Sk na CELÝ ROK ( čo je asi 21.250 EUR), v roku 1996 len s
dotáciu 500.000 Sk (asi 12.800 EUR). V tomto období už redakcia nezamestnáva ani
jedného redaktora.
Noviny dodnes existujú a vychádzajú v 11.500 kusovom náklade. Zásady
dotovania Ministerstvom kultúry do nedávna nedovoľovali zamestnávať realizátorov
projektu, a tak v novinách pracujú rómski žurnalisti v slobodnom povolaní…
>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA IDNES.cz
Otázkou zostáva, či je možné tvrdiť, že 11.500 kusov nákladu je dostatočný
pre 350 tisícovú rómsku národnostnú menšinu? Či je únosné zostávať na úrovni
projektu, ktorý sa podľa zásad grantovej politiky Ministerstva kultúry SR každým
rokom ukončuje v decembri a každým rokom znova podáva ako celkom nový projekt,
ktorý môže, ale aj nemusí byť, podporený?
Či sa skutočne dá hovoriť o PERIODIKU, ak každoročne zasadá komisia na ktorá
schvaľuje dotáciu na projekty až vo februári a štátna byrokracia umožní prijať
prvú dotáciu až v júni priebežného roka? A takisto je otázkou, AKOU sumou by
teda štát mal prispievať na dotáciu celoslovenského periodika pre druhú
najväčšiu národnostnú menšinu v republike? 3. milióny 900 tisíc korún, čo je asi
100.000 euro stačí na 11.000 náklad v rozsahu asi 250 strán formátu A3 na celý
rok.
Dnes je už tak žalostná situácia v jedinom rómskom celoslovenskom periodiku,
že z periodika na začiatku jeho existencie týždenníka, potom mesačníka, je dnes
občasník…!!!
Rómske médiá na Slovensku sa od roku 1990 usilujú napĺňať niekoľko zámerov
a cieľov pôsobiť dovnútra rómskej komunity posilňovaním jej národnej hrdosti a
ľudskej a občianskej hrdosti – pôsobiť však aj smerom k nerómskej väčšinovej
spoločnosti a poskytovať dostatok informácií, ktoré by pomohli odstrániť
historické predsudky a stereotypy vnímania Rómov. Zároveň však chcú napĺňať aj
právo rómskej národnostnej menšiny, ktoré vyplýva z Európskych charty
menšinových jazykov. Rozvíjať zachraňovať rómsky jazyk, ktorý sa paradoxne stáva
priamo uprostred Európy jedným z ohrozených jazykov.
Logika hovorí, že ak sú to rómske médiá, mali by ich riadiť a pracovať v nich
Rómovia. Za rómske médiá najviac vystupujú a „bojujú za ne“ Nerómovia. Prečo? My
Rómovia to nedokážeme? Rómska novinárka Jarmila Váňova napísala: "Za
nemalé finančné prostriedky sa pritom vyškolil nemalý počet tzv. rómskych
novinárov. Pýtam sa, kde sú všetci tí nádejní „projektoví“ novinári? Pýtam sa,
prečo všetci tí Nerómovia tvrdia, že v rómskych médiách nemusia pracovať len
Rómovia, ale aj tzv. prorómski novinári? Prorómsky novinár. Čo to je?! Odvar
tiež novinára, ktorý sa neuchytil v iných – nie rómskych – médiách a potrebuje z
niečoho žiť? A tak bude všade tvrdiť, ako miluje Rómov a aký je nadšený z malých
rómskych detičiek, ktoré v 12 rokoch už vedia povedať jednu súvislú vetu o tom,
čím chcú byť?! Úžasné! Viem to však pochopiť.
Čo neviem pochopiť, je to, že s takouto „ideológiou“, ktorá sa tu roky
systematicky buduje, súhlasia aj Rómovia. Je mi z toho smutno a ako rómsky
novinár sa za to hanbím.
Ako by sme predsa tomu my, „neznalí problematiky“, mohli rozumieť?! A tak sa
pekne-krásne aj naďalej v nás konzervuje pocit nevedomosti. Naďalej v ich očiach
zostávame pologramotnými a poloprofesionálnymi novinármi, ktorých musia vodiť za
ručičku. Chcú nás učiť, ako sa máme na Rómov pozerať, a presviedčajú nás o tom,
že ich pohľad je ten jediný a správny…
Človek, Róm, musí dnes v čase projektov vynaložiť veľa úsilia, aby sa vyznal
v Rómoch aspoň tak dobre, ako mnohí tí „milovníci Rómov“. Načo sú nám potom tzv.
rómske médiá?
>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA IDNES.cz
Určite je na mieste, ak aj nerómski novinári pomáhajú pri budovaní rómskych
médií, pripravujú Rómov na túto ťažkú profesiu a odovzdávajú im teoretické
skúsenosti. Takých ľudí si vážim a vďačne prijímam vedomosti a zručnosti, ktoré
sa môžeme od nich naučiť. Ale dokedy bude v rómskych médiách normálne, aby v
nich pracovali novinári bez znalosti rómskeho jazyka?
Pre porovnanie si skúste predstaviť maďarskú redakciu, v ktorej by pracoval
novinár, ktorý nemá maďarskú národnosť a neovláda maďarský jazyk. Prečo sa to
však deje v rómskych médiách? Lebo ak ide o Rómov, všetko sa dá prispôsobiť tak,
aby z toho mali najväčší osoh Nerómovia. Dovoľte nám teda, aby sme si naše médiá
robili sami, alebo s vašou minimálnou pomocou. Dovoľte Rómom robiť pre Rómov. My
najlepšie vieme, ako to robiť. Nenapĺňajte si na náš úkor svoje ambície a sny.
Máte kopec iných možností, na rozdiel od nás!
Inak asi budem iniciovať na túto tému referendum v rómskych osadách. Výsledok
mi je už teraz jasný.
Potvrdenie toho, o čom tu píšem: rómske médium, ktoré bolo rómske dovtedy,
kým si ho Rómovia nenechali vziať. Rómske noviny Romano ľil/Rómsky list založili
Rómovia: Elena Lacková, Anna Koptová a Miroslav Lacko. A vedeli to robiť. Nikdy
však za to od nikoho nedostali ani slovko vďaky, uznania.
Možno preto, že ich obeta pre Rómov sa nevyrovná obete, ktorú podstupujú naši
„milovníci Rómov“.
>>> ČTĚTE ČLÁNEK NA BLOGU AUTORA NA IDNES.cz
Paľikerav tumenge Romale!"
Ja ako róm musím iba súhlasiť s týmto stanoviskom, a chcem dodať, že títo
"milovníci Rómov" vďaka nezáujmu zo strany nás rómov, nám rómom svojou prácou
skôr škodia ako pomôžu… Neróm novinár, ktorý sa neuchytil v nerómskom
periodiku, no jeho ambície sú aspoň niekde získať novinársku prax, začne písať
pre rómske noviny, jeho pohľad však nikdy nebude taký ako pohľad rómskeho
novinára-róma, a to je hotová pohroma pre náš rómsky národ. Prečo? Tým že neróm,píšuci
ako róm, pre rómske média, často krát napíše o nás, o našich zvykoch, o našej
kultúre, skreslený, neúplný, alebo klamlivý pohlaď… To isté môžem povedať že
sa deje aj v iných sférach rómskeho života, kde o Rómoch rozhodujú nerómovia…
To je naša chyba , chyba nás rómov, že sa nevieme dohodnúť, navzájom sa podporiť,
a niečo naozaj pre náš národ urobiť.
Raz som napísal: Som Róm… bývam a žijem v Bratislave… no, v Bratislave
akoby sa Rómovia hanbili za to, čím sú. Málo Rómov, aj keď je na nich vidieť, že
sú Rómovia, sa hlási k svojej kultúre, k svojej národnosti! Dôvody poznáme…!?
Chceme, aby si nás majoritná spoločnosť vážila, mala nás v úcte, ale prečo
vlastne?! Keď si my sami nevážime seba? Máme my Rómovia blízko jeden k druhému?
Vieme sa navzájom dohodnúť?
Nestaráme sa o našu kultúru, my sami robíme málo preto, aby naša kultúra sa
rozvíjala, aby rástli jej hodnoty! Medzi Rómami platí jedno staré porekadlo"
gádžo nás nenavidí, ale cigán cigána utopí v lyžičke vody"… Róm róma poníži,
pošpiní, a to je naša tragédia a dôvod nášho úpadku.
Rómske média sotva prežívajú, dôvody som už popísal, chcem však spomenúť, že
vďaka niektorým nadšencom ako som ja, zatiaľ rómske média nepovedali ešte
posledné slovo, i keď prácu ktorú vykonávame robíme bez finančnej odmeny…
Ostáva mi veriť, že sa na mediálnom trhu uvolní viac mesta aj pre rómske
média…
