Roman Čonka: Noviny Romano nevo liľ žijí vždy až od května

Novému šéfredaktorovi slovenského Romano nevo liľ – Romského nového listu (RNĽ)
je rovných třicet. Do redakce RNĽ se dostal před pěti lety, nejdřív jako
dopisovatel, pak jako redaktor. Předtím se podílel na projektech zaměřených na
Romy, jako novinář získal první ostruhy v novinách Sam adaj (Jsme tu), které
však mezi tím zanikly.

Kdy RNĽ vznikl? Existovaly tehdy vedle něj konkurenční romské listy? Jak
se vyvíjely, čím se od nich RNĽ odlišoval?

Noviny RNĽ vznikli roku 1993, no ich predchodcami boli noviny Romano ľil,
ktoré fungovali od roku 1991. Vydavateľom RNĽ je Združenie Jekhetane – Spolu so
sídlom v Prešove, ktoré spoluzakladala Daniela Hivešová-Šilanová. Tá noviny a
združenie viedla až do augusta 2008, kedy po dlhej chorobe zomrela. Počas tohto
celého obdobia fungovali aj ďalšie noviny, no postupom času zanikli. Niektoré
kvôli neprofesionalite, iné zas kvôli financovaniu. Noviny sú totiž financované
na základe projektov, o ktorých rozhoduje určitá komisia.

Jak se měnila periodicita?

Keď sa v roku 1991 založil Romano ľil, vychádzal týždenne. To trvalo niekoľko
rokov, no postupom času bolo menej a menej financií, pričom náklady na výrobu
novín každým rokom vzrastali. Romano nevo ľil funguje momentálne ako mesačník,
no ešte pred tromi rokmi vychádzal aj dvojtýždenne. Boli totiž financie. No bolo
aj obdobie, kedy noviny nezískali dostatok prostriedkov a vychádzali raz za dva
až tri mesiace.

Jak se vyvíjel redakční okruh RNĽ? Podobně jako u Romano hangos, že se s
klesající dotací zmenšil až na minimum nezbytné k přežití?

Ako vidím, financovanie je podobné aj u vás. Noviny sú každý rok závislé od
dotácie Ministerstva kultúry SR. Združenie predkladá projekt a čaká, koľko získa
finančných prostriedkov. Od toho závisí aj plánovanie, koľko ľudí si môže
redakcia dovoliť – zaplatiť.

Mohu se zeptat na počet vytištěných kusů, na počet odběratelů, dále kolik
lidí či institucí za RNĽ platí a jaká je remitenda a kde ji distribuujete?

Noviny vychádzajú v náklade 12 500 kusov mesačne. Máme svoj adresár
odberateľov, ktorým noviny zasielame. Z každého čísla nám v redakcii zostane asi
500 kusov, ktoré počas pracovných ciest rozdávame čitateľom. Takmer 12 000 kusov
novín posielame prostredníctvom pošty našim odberateľom – čitateľom. Celé
poštovné hradíme a nie je to malá suma. Len malá časť z našich odberateľov si za
noviny aj zaplatí. Väčšinou zaplatia školy a inštitúcie, pomenej už bežní
občania. Ale nie je to veľká suma, ktorá sa k nám cez predplatné vráti.

Jak se RNL distribuuje, na jaké instituce a při jakých příležitostech?
Převládají mezi odběrateli podle vás Romové či Neromové?

Noviny distribuujeme vždy rovnako, prostredníctvom pošty na konkrétnu adresu,
ktorú máme v našom adresári. Máme široké spektrum odberateľov, cez mestské a
obecné úrady, štátne inštitúcie, ministerstvá, noviny posielame poslancom
slovenského parlamentu, ale aj mimovládnym organizáciám, nadáciám, školám…
Samozrejme noviny sa dostávajú aj k jednotlivcom, prevažne k Rómom žijúcim v
rómskych osadách či mestách. Svojich odberateľov máme aj v zahraničí, takmer na
každom kontinente. Žiaľ im už noviny nezasielame, je to dosť finančne náročné.

Mohl byste charakterizovat lidi, kteří za ta léta vytvořili stabilnější
autorský okruh?

Ak by sme mali hovoriť o ľuďoch, ktorí sa zaslúžili o to, že noviny stále
existujú, tak spomeniem len jedno meno – Daniela Hivešová-Šilanová. Stála pri
zrode týchto novín a viedla ich do augusta 2008, kedy po dlhej chorobe zomrela.
Snažila sa vyhľadávať šikovných ľudí: Rómov, ktorí by sa mohli presadiť v
oblasti žurnalistiky. Aj keď nebola rómskeho pôvodu, veľký dôraz kládla na
zachovanie rómskeho jazyka. Vyhľadávala aj rómskych spisovateľov – profesionálov
i amatérov, ktorým dávala priestor v novinách na prezentovanie ich poézie a
prózy. Jej odchod je veľkou stratou pre noviny.

V čem vy jako nový šéfredaktor chcete noviny změnit, vylepšit a co si od
toho slibujete?

Po smrti Daniely Hivešovej-Šilanovej nastalo obdobie, kedy sa kládli otázky,
ako ďalej s novinami. Od septembra 2008 sa ujala združenia Denisa Havrľová,
ktorá ako novinárka pracovala v redakcii od roku 1998. Združenie a noviny viedla
do februára 2009, potom sa rozhodla odísť. Dôvody jej náhleho odchodu neviem. Od
marca vediem združenie a noviny ja. Odchod Denisy Havrľovej bol práve v čase,
keď sa na ministerstve rozhodovalo o financiách pre noviny na tento rok.
Situáciu bolo potrebné okamžite riešiť a tak správna rada združenia navrhla do
pozície „šéfa“ mňa. Nemal som veľa času na rozhodovanie, no vedel som, že noviny
musia pokračovať ďalej. Tak som to prijal, uvidíme, čo prinesie čas… Určite ako
nový šéfredaktor mám svoje plány, otázne je, do akej miery sa mi ich podarí
naplniť. V združení je totiž spojená funkcia – šéfredaktor je zároveň štatutárom
združenia. Čiže okrem prípravy kvalitných novín musí zháňať peniaze, písať
projekty, byť účtovníkom… A to je nesmierne náročné. Aj preto jedným z prvých
krokov by bolo oddelenie tejto funkcie. Budem sa snažiť rokovať s kompetentnými
aj o spôsobe financovania novín, aby vychádzali pravidelne, nie až od polovice
roka. V samotných novinách bude zohrávať významnú úlohu fotografia, chcem
zaviesť pravidelnejšie rubriky a približovať aj samotný rómsky jazyk, ktorý je v
katastrofálnom stave. Veľmi veľa Rómov už nehovorí rómsky, ale „zmiešaninou“
slovenčiny a rómčiny.

Romano hangos je víceméně založeno na několika aktivních jedincích, z
nichž část je spojena rodinnými svazky. Zhruba polovinu aktivit kolem RH hrají
Neromové, kteří s Romy pracují. Šéfredaktor, jediný pracovník na celý úvazek, je
Nerom. Odhalíte nám podobné zákulisí RNĽ?

Noviny viedla dlhé roky ne-Rómka, čo niekedy prekážalo niektorým rómskym „aktivistom“.
Aktívne sa na príprave novín podieľali a podieľajú 5 ľudia (plus mínus), no máme
aj svojich dopisovateľov v regiónoch. Taktiež sme kolektív Rómov a ne-Rómov, aj
keď by som to nerozdeľoval etnicky. Skôr by som povedal, že je to skupina ľudí
„zapálených“ pre vec.

Jaké bývaly a jsou vztahy RNĽ se slovenskými politiky či stranami? Kdo na
vás vyvíjel nátlak, která strana, politik či úředník ponechával RNĽ nezávislost
či s ním chtěl manipulovat?

Je mi ťažké vyjadriť sa k minulosti, nakoľko v novinách pôsobím len päť rokov.
Nátlak alebo manipuláciu zo strany slovenských politikov som nezaznamenal, skôr
by som povedal, že rôzne tlaky prichádzajú z rómskej komunity.

Stojí většina romských politiků o publikování v RNĽ, nebo se spíš
orientuje na „většinové“ noviny? Stojí některé romské osobnosti či skupiny vůči
RNĽ v opozici?

Rómskych politikov máme na Slovensku málo, presnejšie rómskych strán.
Oficiálne funguje len jedna rómska politická strana. Tá sa však prezentuje
väčšinou v mienkotvorných médiách, čo je aj tak trocha logické. Naše noviny sú
mesačníkom a keď je potrebné okamžité vyjadrenie politika, ináč to ani nejde –
len cez väčšinové médiá. Tak ako majú noviny veľa priaznivcov, majú aj veľa
neprajníkov. Bez „opozície“ by to asi nešlo v mnohých oblastiach.

Jsou na Slovensku Romové, kteří hovoří jen maďarsky a romsky? Máte pro ně
například maďarskou přílohu?

Hlavne v južných oblastiach Slovenska sú Rómovia, ktorí hovoria iba maďarsky.
Dokonca v niektorých južných oblastiach Rómovia nehovoria ani rómsky. Aj preto
sme v roku 2007 vydávali aj špeciálnu prílohu pre „maďarských Rómov“, ktorú pre
naše noviny pripravovali samotní Rómovia z južného Slovenska. Všetko je však o
financiách, ktoré teraz chýbajú.

Jak byste charakterizoval největší problémy romského tisku na Slovensku?

Najväčším problémom rómskych médií na Slovensku je spôsob ich financovania.
Prvé mesiace v roku je veľká neistota, čo vôbec noviny získajú podporu na svoju
činnosť. Ak komisia rozhodne že áno, peniaze máme na účte až v máji. A to už
máme za sebou polovicu roka. Čiže „normálne“ noviny začnú fungovať od mája. Tým
nechcem povedať, že prvý polrok nefungujú, no tlačené noviny sa k ľuďom
dostávajú spätne až v máji. Ľudia tak dostanú v máji už neaktuálne informácie z
predchádzajúcich mesiacov. Tento problém financovania trvá v podstate od
začiatku fungovania novín.

Máte kapacitu i na vlastní investigativní žurnalistiku? Pomohli jste
odstartovat nějakou kauzu?

Určite máme kapacity na investigatívnu žurnalistiku. Je tu však otázka, do
akej hĺbky môžeme zájsť. Treba otvorene priznať, že rómske médiá nemajú až takú
silu. Ak aj poukážeme na niektoré nedostatky ako prví, zväčša verejnosť začne
reagovať, až keď to prinesú väčšinové médiá.

Existovala někdy na Slovensku například romská příloha celostátních novin?

Existovala samostatná príloha v celoštátnych novinách, pripravovala ju však
Rómska tlačová agentúra. Tá sa dnes venuje hlavne televízii – pripravuje Rómsky
magazín a teraz začínajú aj s prípravou materiálu pre Slovenský rozhlas.

Uvažoval o tom někdo, nebylo by to efektivnější?

Určite má rómska príloha v mienkotvorných médiách svoj zmysel, no formovala
by len verejnú mienku majority, čo je samozrejme taktiež veľmi dôležité. Samotní
Rómovia by sa však k informáciám opäť nedostávali. Je totiž málo pravdepodobné,
že chudobný Róm z osady si bude kupovať noviny v obchode. Aj preto naše noviny
zasielame bezplatne na konkrétne adresy. Robíme Rómom servis, aby mali
informácie o dianí doma i vo svete. Inak sa k informáciám dostanú len veľmi
ťažko.

Stal se list RNĽ nebo jeho redaktoři či kolportéři někdy terčem skinheadů
či nacionalistů?

Určite sa to stalo, no bolo to ešte okolo roku 1995. Vtedy sa hnutie
skinheads rozmáhalo tak na Slovensku ako aj v Čechách. Dostali sme do redakcie
niekoľko výhražných listov, no boli aj takí, ktorí prišli priamo do redakcie a
zisťovali, kto nás financuje, kde tlačíme noviny… V posledných rokoch sme však
nič podobné nezaznamenali.

Ještě z jiného soudku – jak rozumíte tomu, co se děje teď v Maďarsku? Je
tam skutečně nějaká teroristická organizovaná skupina, co si prostě k likvidaci
vybírá Romy a chce tím, že jich postupně několik někde na okraji vesnice
zastřelí, navodit strach či vyprovokovat emigraci?

Je e ťažké povedať, čo a kto môže byť za násilnými útokmi na Rómov v Maďarsku.
V každom prípade je tam situácia veľmi vážna, vládne tam silná protirómska
nálada. Veď nakoniec aj voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku ukázali, akú
silu majú extrémisti. Podobná situácia je aj u vás – v Čechách, no očakávam, že
podobná vlna extrémizmu prepukne určite aj na Slovensku. Našťastie momentálne
nedochádza k takým úmrtiam ako v susednom Maďarsku, aj keď v minulých rokoch
boli také prípady aj na Slovensku.

Vyšlo v Romano hangos 11/12-2009 na
http://www.srnm.cz