Monika Kováčová (Mona): Bezprostredne

Noc sa ponáhľa divým rytmom
za svitom jasným, meravým.
Ponáhľa sa v ústrety slnku
a na tej ceste splynie s ním.
Jej hustý čierny závoj
plazí sa vdiaľ,
aby zanechal priestor svetlu,
tak ako vždy, doposiaľ.
A deň za dňom sa míňa,
ako splašený kôň fŕka nozdrami
divými, nadhadzujúc kopytami
sýti sa starosťami každodennými
-našimi.

Denašel e rat sar graj
Tosara kamel te dochudel kadaj.
Tradel ko khamoro
u arakhel pes leha pro oda dromoro.
E rat džal te sovel, kaj le khameske
o ďives sar furt te mukel.
O ďives pal ďives terďol,
sar dzivo graj mujeha resel e balvaj,
u pindrenca peskerenca markerel,
amare dživipnaha pes pheravel.

SVET VO MNE

Unavený svet vo mne
sa ostrou hranou prehýba
a presahuje ma.

Vyčnieva zo mňa
ako skalnatý útes z mora,
kde niet života.

Vyčnieva a bije ma svojou nahotou
za smutné mĺkve chvíle.
Vyberá mýto z mojich doškriabaných dlaní,
ktoré už nič nemajú,
len prázdno, čo zvierajú nemé prsty.

E LUMA ANDRE MANDE

Markerďi luma andre mande
pes seraha bangavel
u pherel barederes miro ME.

Andrale mande joj avri arasel
sar bar andro lumakero paňi ke mande visarel,
odoj hin bijo dživipen.

Arasel andral mande avri u marel man peskere langipnaha
vaš e vrama savi si bi lavengera.
Mangel mandar love, kaj len maškar burňika the rakinav,
no khanči man love nane, kaj len the arakhav,
čak našaďipen savo pes terďol maškar angušta.

BEZPROSTREDNE

Bezprostredne, po lúke.
Kráča, malé dlane.
Stonka ticha zabudla sa.
Vynorila sa za rána.
Kvapky rosy ohlušia ju.
Premení sa v malú vílu,
Čo na jar sa prebúdza.
A stále dumá, dumá…
Dychtivo a rozmarne
čaká na silné dlane,
krásou spievajú
a ticho nečujne
počúvajú…

ČLOVEK

Človek stále prevracia sa,
z boka nabok ako prázdna misa,
čo zvierajú detské rúčky,
keď nieto na buchtičky.

Človek stále obracia sa,
hlavou hýbe sem a tam,
Hľadí do nehybného snára,
a malý človiečik je v kúte sám.

Človek stále niečo hľadá,
uniká mu však podstata.
Čo robí človeka človekom?
Úcta, láska, nielen päť zmyslov v ňom.

Kto umiesi dieťaťu buchtičky?
Ako nakŕmi ho z prázdnej misky?
Chlebík neumiesi sa sám z múčky,
kde niet starostlivej rúčky.

Malý človek pozerá sa,
vidí všetko, nehu v sebe zháša,
samota uniesla ho k vetru tam,
kde chýba múdrosť mamičkovských rád.