Rudolf Sivý: Dotace rozdávali bratr a sestra, dostal i syn

Keď vlani parlament schválil Fond na podporu kultúry národnostných menšín,
hovorilo sa, že ide o prvý krok k spravodlivosti medzi menšinami na Slovensku. Po novom si mali nezávislo určovať, kde najviac potrebujú peniaze pre svoju
kultúru. Pre túto novinku poslanci odklepli rozpočet osem miliónov eur.

Informuje server Aktuality.sk.

Menšiny si v lete zvolili svojich zástupcov a vznikli hodnotiace komisie
podľa národností. Riaditeľ fondu priznáva, že v jednej z nich nebolo všetko v
poriadku.

„Fond má za cieľ podporu a rozvoj kultúry pre spolu trinásť národnostných
menšín, pričom jediná problematická sa javí rómska národnostná menšina,"
otvorene hovorí riaditeľ fondu Norbert Molnár.

V prvej rómskej komisii sedeli súrodenci Marta a Ladislav Richterovi. Ich
neziskovky žiadali od tejto komisie peniaze a aj ich dostali. Štát pošle
súrodencom dotácie za viac ako 121-tisíc eur, organizácii sídliacej na adrese
Ladislavovho syna ďalších 20-tisíc eur.

Celkovo si tak rodina Richterovcov zo 700-tisícového balíka odkrojila
141-tisíc eur. Marta a Ladislav Richterovci na tom nevidia nič zlé.

Ako Hujerovci

Na Moyzesovej ulici v Holíči je počas pracovného obeda rušno. Zastavujeme sa
pri žltom dome, pred ktorým stojí strieborné auto. Na schránke ani zvončeku nie
je žiadne meno. Zazvoníme. Do okna na prízemí vyjde mladý chlapec, po našej
prosbe zavolá ženu.

V dome sídli mimovládka s názvom Integrácia Rómov Záhorie. Patrí Marte
Richterovej, ktorá zároveň na tejto adrese aj býva.

„Nie je to konflikt záujmov, ja som za seba nehlasovala, išla som vtedy za
dvere," hovorí Marta Richterová o tom, ako sa schvaľovala dotácia. Riaditeľa
fondu Norberta Molnára na projekty dopredu upozornila.

„Prečo?…dotácie dostávam osem rokov," odpovedá nám Marta Richterová
protiotázkou, keď sa jej pýtame, či v tom nevidí problém. V poriadku je podľa
nej aj to, že v komisii sedela spolu s bratom.

„My sme nezisková organizácia, nie komerčná, doteraz ma to vôbec nenapadlo,"
vysvetľuje, prečo nemá jej organizácia označenie na dome.

Marta Richterová
kandidovala v lete na šéfku tohto fondu. Medzi jej priority
patrili aj transparentné komisie.

„Dobre utajený Richter"

Podobne „ukryté" sú aj mimovládky Ladislava Richtera.

Vyrážame preto do ulíc najväčšieho sídliska na Slovensku. Na papieri máme
napísané tri adresy štyroch rôznych organizácií, ktoré dostanú od fondu peniaze.
Zastavujeme pri prvom petržalskom paneláku. Fialový dom, prvý vchod, žiadne
označenie združenia, na zvončeku meno Richter.

Na rovnakej adrese, kde práve stojíme, má sídlo združenie ArtClassic. To
získalo 20-tisíc eur na projekt s názvom Art Classic o.z. Podľa našich
informácii je to adresa syna Ladislava Richtera.

Smerujeme o niekoľko ulíc ďalej k ďalšiemu paneláku. Aj tu nachádzame na
zvončeku meno Richter. Ide o adresu, kde priamo býva Ladislav. Sú tu aj ďalšie
mimovládky, ktoré dostali tisíce eur od fondu. Bez menovky na zvončeku, k
schránkam sa cez zamknutý vchod nedostaneme.

Združenie Za emancipáciu a integráciu Rómov: 13-tisíc na konferenciu o Rómoch
a 20-tisíc eur na jazzové koncerty.

„To nie je moje, patrí to bývalej manželke a nemám s ňou nič spoločné," bráni
sa Ladislav Richter. Oponujeme mu, že adresu má predsa tam, kde býva on. „Nemal
som čas to prepísať," vyhovára sa.

Štipendium pre syna

Na tejto adrese má sídlo aj Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít. K
nej sa už Richter priznáva.

Rade schválili 35 900 eur na rómsky festival,
web tejto organizácie nebol
aktualizovaný cez desať rokov.

„Tohto projektu sa vzdávam, dostal som zákazku na stavebné práce a nestíhal
by som to," presviedča nás Richter. Na fonde o tom nič nevedeli. Richter tiež
nevidí problém, v tom že zvonku nie je organizáciu môžné vyhľadať.

„Vo vnútri je schránka,mali ste mi zazvoniť a prišiel by som otvoriť,"
ponúkal sa. Fond schválil na túto adresu aj štipendium 8-tisíc eur pre jeho syna
Maria. Na výskum rómskej hudby.

Poprel sám seba

Tretí panelák v Petržalke – tretia Richterova neziskovka. Vstupujeme do
budovy, ktorá je kombináciou kancelárií a bytov. Na prízemí nás víta postarší
vrátnik. „Rada rómskych mimovládnych organizácii tu sídli?" pýtame sa ho.

Vrátnik nás odkazuje na vzdialenejšiu stenu, kde sú desiatky schránok. Na
jednej z nich je s menom Ladislav Richter a pod ním napísaný názov združenia.

„To nie je moje, neviem, kto ju vlastní. Viete, keď je niekto úspešný, tak si
založia podobnú organizáciu," presviedčal nás Richter ešte deň predtým.

Máte pocit, že ste názov neziskovky už počuli? Áno, takmer identické meno má
prvá združenie z predchádzajúceho paneláku.

Štátny fond tejto dal 20-tisíc eur na projekt "Nechceme diskrimináciu, chceme
príležitosť!".

Kto je vlastne Ladislav Richter? Medzi Rómami známe meno. V minulosti
spoluzakladal
Stranu rómskej koalície, ktorá sa hlásila k Smeru. Pracoval na
úrade vlády pod Dušanom Čaplovičom, rád sa stretával s ďalšími politikmi Smeru.

Keď žiadal teraz o dotáciu zdôvodňoval to, že festival navštívila Viera
Tomanová. Jeho neziskovka podporila Tomanovú pri kandidatúre na
detskú
ombudsmanku. Aj on hovorí, že si projekty nehodnotil sám, lebo stál za dverami.

Ďalší rómsky politik
Alexander Daško z Banskej Bystrice pred dvomi rokmi
kandidoval do parlamentu ako jediný Róm za Smer. Ľudia ho nezvolili. Fond dal
združeniu Lavuta, ktoré zastupuje, dotáciu 40-tisíc eur: na reprezentáciu Rómov
v zahraničí.

Organizácii s rovnakým názvom, len s malým písmenom "l" pridelili v druhej
komisii
25-tisíc eur na "Saxofón"
a tretia komisia ďalších
50-tisíc eur na
festival Cigánsky oheň.

Bez hanby

Na krátko nevyšli ani ďalší dvaja členovia komisie. Neziskovka z Rimavskej
Soboty blízka Zite Gazsovej dostala 31 800 eur.

Mimovládka, v ktorej nedávno figuroval ako konateľ obecný poslanec Dušan
Várady z obce Kráľ, zas 19-tisíc eur.

Naopak neuspeli tí, za ktorými sú vidieť výsledky. Jednou z takých
organizácii je ETP-Slovensko z Košíc. V roku 2015 ich projekt samovýstavby domov
ocenil Brusel ako najlepší občiansky projekt roka. Teraz v ich kolónke pri
žiadosti svieti nula.

„Organizácie, ktoré zastupujú členovia hodnotiacej rady alebo v nich pracujú
ich najbližší, by vôbec nemali predkladať projekt v konkrétnej výzve," sklamane
zhodnotila šéfka ETP-Slovensko Slávka Mačáková.

Úspešné rádio

Rozruch spôsobilo schvaľovanie dotácií aj v druhej rómskej komisii.

V štvorčlennej skupine sedel Ján Konček z Martina. Konček je členom Správnej
rady fondu – a sám predkladal projekt za 199-tisíc eur pre
rómske rádio.
Schválené.

„Necítim sa byť v konflikte záujmov, ja som za to nehlasoval," reagoval
Konček, či to považuje za transparentné. Aj on vopred upozornil vedenie fondu,
že žiada peniaze a pravidlá tak neporušil. Podľa jeho slov, ak by nešiel do
komisie, rozhodoval by o jeho projekte menej kompetentný človek.

„Nie som odkázaný na peniaze z projektov, keď niekto príde a ukáže, že vie
lepšie robiť to rádio, projekt mu odovzdám," zdôrazňuje nám.

Konček má v Martine niekoľko firiem, prevádzkuje aj Rádio Rebeca.

Najzaujímavejšia je však iná vec. Peniaze na rómske rádio žiadala tiež
neziskovka Iniciatíva. Práve Iniciatíva totiž oficiálne vlastní rómske rádio a
firma s rovnakým názvom má pridelenú frekvenciu pre vysielanie.

„Jedno združenie zabezpečuje technickú stránku a druhé obsahovú," odhaľuje
pavučinu Konček.

Dvaja ľudia – sieť firiem

Už v minulosti získali rôzne organizácie a firmy z okruhu tohto muža desaťtisíce
eur na dotáciách súvisiacich s rádiom.

Napríklad pred piatimi rokmi získala firma
Neco Trading s.r.o z Martina
21-tisíc eur na zamestnanie rozhlasových redaktorov od martinského úradu práce.
Firmu vlastnil Končekov sused a obchodný partner Milan Nemček.

Hoci podnikateľ zo severu rád hovorí o kvalite, výstupy z niektorých
projektov sú opačné.

„Neviem odhadnúť, koľko máme denných poslucháčov, ale mali by sme zasiahnuť
až 400-tisíc ľudí," tvrdí Konček o tom, akú majú počúvanosť. Ťažko to posúdiť,
aj zhliadnutia videí na webovej stránke rádia sa ráta v desiatkách kliknutí.

V časti rozhovory nájdete len päť. Dvaja z týchto respondentov tiež sedeli na
fonde v komisiách pri výbere projektov:
Maroš Balog a Jozef Pišta.

Dotácie, dotácie, dotácie

Iniciatíva dostala v roku 2013
dotáciu od ministerstva zahraničia 24-tisíc
eur na multikulti videá.

Sedem krátkych filmov má na sociálnej sieť YouTube
dodnes 6100 videní, niektoré sa rátajú v stovkách.
O rok neskôr im Lajčákov rezort dal ďalších
10-tisíc eur. Na ďalšie videá. Ich sledovanosť na sociálnej sieti bola ešte
nižšia. Zhliadnutia sa rátajú v desiatkách.

Aj Inciatíva teraz žiadala fond o peniaze: 184-tisíc eur na vybavenie rádia.
Bolo to neschválené.

Úspešnejšia bola však tretia mimovládka blízka Končekovi – 4U Slovensko.
Sídlo má na rovnakej adrese ako uvádza Ján Konček – konateľinej spoločnosti s
názvom Alium s.r.o..

Tej fond odklepol 50-tisíc eur.

„Chceme vybudovať profesionálnu rómsku tlačovú agentúru," vysvetľuje nám
Martinčan tento nový projekt od 4U Slovensko.

V tretej rómskej komisii fondu sedel spomínaný Končekov obchodný partner
Milan Nemček. Riaditeľ Turčianskej knižnice v Martine koná mene Iniciatívy a od
fondu môže očakávať 103-tisíc eur. Za projekt s názvom "Kto je Róm?". Ide o
štyri filmy zo života menšiny.

Riaditeľ fondu Norbert Molnár sa bráni, že má zviazané ruky. Môže postupovať
vraj iba podľa zákona a ten nebol ani v jednom z tých prípadov nebol porušený.
Všetci konatelia z komisií totiž stáli počas rozhodovania o peniazoch za dverami.

Molnár zdôraznil, že zatiaľ nikomu nebol vyplatený ani cent.

Perly starostu

Podobné hry s mimovládkou a dôvody na radosť má
starosta obce Sútor pri
Rimavskej Sobote Tibor Balog.

Do obce s rekordnou nezamestnanosťou smeruje na kultúru 10 500 eur na dva
projekty a to krátko pred komunálnymi voľbami. Jeden projekt je obecný a druhý
súkromný. Obecný má uchovávať tradíciu hudby a tanca vo vyľudňújúcej sa dedine.

Druhá adresa účtu patrí Klubu maďarsky hovoriacich Rómov v Sútore (dostal
3500 eur). Toto združenie nájdete na súkromnej adrese starostu dediny. Fond mu
poslal peniaze, aby urobil letný tábor pre deti.

Klub ožil vlani po desiatich rokoch nečinnosti, Balog presviedča, že s tým
nič nemá.

„Adresa sídla ostala na adrese môjho trvalého pobytu z dôvodu, že som bol
jeho zakladateľom pred zvolením za starostu. V súčasnosti nie som štatutárnym
zástupcom združenia, ani jeho členom," píše starosta Balog v stanovisku.

Starosta tak považuje podozrenia za vyriešené.

„Dúfam, že som zdôvodnil a objasnil, že medzi obcou Sútor a Klubom neexistuje
žiadne netransparentné prepojenie," dodáva Tibor Balog.