Renata Berkyová: Romové v Sanitce hrají jen primitivní kriminální živly
Pred pár dňami zverejnil dokumentarista a študent pražskej FAMU Lukáš Senft
dopis adresovaný režisérovi Filipovi Renčovi a scénaristovi Ivanovi Hubačovi,
tvorcom seriálu Sanitka 2, ktorý je všetkým známy už z dob minulého režimu.
Autor dopisu kritizuje predovšetkým ôsmu epizódu seriálu a jej zobrazenie
rómskej menšiny ako nepochopiteľnej, cudzej a nebezpečnej skupiny. Médiá sa toho
chytili a opýtali aj druhej strany na názor. Renč toto obvinenie odmieta, za
natočením si stojí.
Ȏsmu epizódu, respektíve rómsku scénu v nej, som zhliadla pre istotu viackrát.
Dvaja mladí Romáci okradnú nevidomú pani, jej manžel ich prenasleduje až do domu
obývaného Rómami. Na dvore horí dvojmetrová vatra, okolo sedia obyvatelia domu
spievajúc snáď jedinú divákmi rozpoznateľnú rómsku pesničku O poštáris ável… (spieva
sa ešte vôbec?). Scéna vrcholí potrestaním chlapcov, ktorého sa ujme rómsky
vajda, ako inak než s klobúkom a reťazou okolo krku – zmláti ich do krvi hadicou.
Tým sa nepriamo dozvedáme čosi o zlodejskej morálke Rómov. Nekradnú slepým. Čo
si asi vezme z tejto scény bežný divák? Všetci cigáni síce kradnú, ale existujú
nepísané zákony, ktorých porušenie trestá akýsi vajda?
Filip Renč argumentuje faktom o existencii rómskej kriminality, čím na jednej
strane implicitne priznáva vlastný predsudok o etnickej skupine, na druhej
strane úplne opomíja neadekvátny kontext, do ktorého scénu zasadil. Ohne a
vajdovské klobúky tu už boli, ale stereotypy, ako vidíme, ostávajú.
Pre zaujímavosť som zhliadla i ďalšie časti Sanitky, v ktorých figurujú Rómovia.
V druhej časti sa režisér snaží zobraziť "tradičný" motív nevery a vražednej
pomsty medzi Rómami (s takmer identickým zobrazením sa stretávame napríklad vo
filme Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba od Drahomíry Vihanovej). Ani tu
sa divák nevyhne kriminálnej minulosti rómskeho protagonistu. Za najzaujímavejší
počin, aj keď od iných tvorcov, však považujem diel z prvej série Sanitky, kde
sa v jednej z epizód ocitáme na rómskej svadbe. Nechýbajú maringotky, nahé deti,
cimbálovka…a dobodaní rómsky muži schovaní v stodole.
Všetky tri scény, v ktorých tvorcovia zobrazili Rómov, majú čosi spoločné. Pokus
o nahliadnutie do "kultúry" a života tejto nepriehľadnutelnej a zároveň tak
tajomnej etnickej menšiny. Keď odhliadneme od plochého vyobrazenia postáv, ktorý
predurčuje formát seriálu pre nenáročného diváka, ostáva spoliehať sa len na
jednorázové konanie a rovný, nevyvinutý dej. Žiaľ, málokto sa potom dozvie, že
tento rádoby etnografický vhľad nevychádza z reálneho života, a poskytuje len
mylnú predstavu samotných tvorcov seriálu. A znovu núti obhajovať, že si bežne
nemlátime nahé deti hadicou ani nepodrezávame hrdlá neverným manželkám. Faktom
je, že v týchto scénach sú Rómovia naivne vyobrazení len ako kriminálne živly so
žiadnou morálkou alebo len jej pokrivenou formou. Akési logické vyváženie, kde
vystupujú jak záporné tak kladné postavy, by sme čakali márne. Byť rómsky divák
sa s týmto podsúvaním stretáva v českej televíznej produkcii úplne bežne. Lenže
táto obhajoba ľudskosti je v mocných rukách televízie a jej skreslených predstáv
dopredu prehraný boj.
Rómske scény by však neboli bez rómskych hercov. Dnes už profesionálni herci
natretí nahnedo nie sú nutní, ochotných a talentovaných Rómov je v Čechách dosť.
Žiaľ, je málo tých, ktorí svoje účinkovanie zvažujú a chcú vedieť viac o
samotnom príbehu a postavách, ktoré budú stvárňovať.
Akoby pre vidinu osobného prospechu zavrhli úsilie iných, ktorí sa snažia
vyvracať najčastejšie stereotypy o Rómoch. Nakoniec sme svedkami toho, že týmto
predsudkom dávajú naši herci konkrétnu tvár…
Na jednej strane hovoríme o pokrivenom spoločenskom obraze Rómov, na druhej
strane nám uniká, že tvorcami tohoto obrazu sme my sami. Či už ako tvorcovia
filmov, herci alebo diváci.
