Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Komentáře

Renata Berkyová: Roma Spirit chyběl především kritikům - amatérům

16. prosince 2014
Čtení na 3 minuty
Čtení z nově vyšlé knihy Slunce zapadá už ráno autorek Evy Danišové, Ireny Eliášové, Jany Hejkrlíkové a Ivety Kokyové (Zdroj: ROMEA)

Minulý týždeň prebehlo slávnostné vyhlásenie cien Roma Spirit za zlepšovanie
situácie Rómov v Českej republike. Príjemný a vcelku veľmi pozitívny večer
upútal pozornost na sociálnych sietiach ešte z iného dôvodu. Počas sprievodného
krstu knihy rómskych autoriek Slunce zapadá až ráno sa v publiku objavil
transparent ROMSKÉ HRDINY JSTE NEPOZVALI!

O tom, kto a prečo za vcelku nevýrazným a bezkoncepčným protestom stál,
pozdejšie. Rada by som sa najprv zastavila pri momente, kedy k nemu došlo,
pretože práve to odrzkadľuje amatérske pojatie kritiky, čo v konečnom dôsledku
vyznelo kontraproduktívne pre celý počin. Tu platí, že nie vždy účel svätí
prostriedky.

Štyri rómske ženy, autorky prózy, z ktorej je okrstená kniha zostavená, mali
pred krstom a vlastným čítaním trému. Niektoré z nich stáli pred tak veľkým
publikom v roli spisovateliek poprvýkrát. A už samotný fakt, že ich literárne
práce boli knižne vydané, znamenal pre nich významný moment. Ani s jednou sa
život nemazlil.

Strieda sa vo mne hnev, nepochopenie i smútok. Kde sa berie tá neúcta voči
ženám, ktoré napriek prekážkam, niečo dokázali? Čo za rómsky aktivisti a
aktivistky protestujú a volajú po „pravých“ hrdinoch?

Irena Eliášková prežila detstvo v osade a tridsať rokov sa živila manuálnou
prácou. Iveta Kokyová po vyučení pracovala ako strojná mechanička, neskôr ako
upratovačka či balička. Eva Danišová i Jana Hejkrlíková si doplnili
stredoškolské vzdelanie až po tom, čo vychovali vlastné deti. A napriek
nepriazniam osudu, ktorým museli niektoré z nich čeliť v podobe násilného
formovania rodín za socializmu či následnej straty zamestnania bez istej
budúcnosti, nachádzali dosť sily a energie, aby začali literárne tvoriť. Trvalo
tri roky, než došlo po všetkých patáliách na vydanie knihy. A konečne prišla
chvíľa, kedy ju mohli autorky spolu s editormi a všetkými, čo za vydaním stáli,
s patričnou hrdosťou okrstiť. V priebehu aktu však nezmyselne vytasil
transparent mladík, ktorý by mohol byť synom či vnukom ktorejkoľvek z týchto
dám. Vraj na vyhlasovaní chýbali tí skutoční hrdinovia.

Strieda sa vo mne hnev, nepochopenie i smútok. Kde sa berie tá neúcta voči
ženám, ktoré napriek prekážkam, niečo dokázali? Čo za rómsky aktivisti a
aktivistky protestujú a volajú po „pravých“ hrdinoch? Pri hľadaní odpovedí ma
tiež napadá, či ona výčitka nie je len skrytou túžbou po vlastnom uznaní, či
nebodaj ocenení? Chýbali im tam chudobí Rómovia… Chudobných Rómov bolo na
vyhlasovaní niekoľko. Nikto z nich však necítil potrebu sa zviditeľňovať a
vystavovať vlastnú sociálnu situáciu na piedestál. Prečo robiť z chudobného
chudáka?

Na internete zverejnili aktivisti vysvetľujúce prehlásenie. Nesúhlasí sa v
ňom s organizáciou a celkovým pojatím ceny Roma Spirit, autori protestujú proti
niektorým nomináciám i údajnej nemožnosti chudobných Rómov kohokoľvek nominovať
či udeľovanie cien ovplyvniť. Tak trochu nahodilé, bez jednoznačnej, ucelenej a
hlavne konštruktívnej kritiky. Pokiaľ viem, nominovať mohol ktokoľvek kohokoľvek
v rámci jednotlivých kategórií. Samozrejme, ak naplňuje základné poslanie
projektu, ktorým je predstavovať verejnosti pozitívne príklady organizácií i
jednotlivcov, ktorí usilujú o zlepšovanie života Rómov.

Dobre, v tej najosekanejšej podstate by som pre kritiku našla pochopenie,
ostatne, zloženie nominačnej poroty a zoznamu nominovaných bolo prinajmenšom
podivuhodné. Hneď v dvoch kategóriách nominovaných sa určité mená zhodovali s
tými v nominačnej porote. Tento podozrivý stret záujmov by organizátori mali
uviesť na pravú mieru. Avšak, kritici projektu neboli schopní nielenže
vydedukovať,čo im skutočne a konkrétne vadí, ale ani si zistiť program
vyhlasovania a naplánovať protest tak, aby nikoho neponížili.

Nevhodnosť momentu prehlušila všetky argumenty i dôvody. Čo mi vlastne
pripomína inú udalosť, ku ktorej sa nepriamo hlásili tí istí aktivisti – búranie
steny na Slovensku. V oboch prípadoch ide len o prvoplánovitú partizánsku akciu,
po ktorej pôvodcovia zmiznú ako gáfor a zbabelo za sebou zanechajú rozorané
pole.

Pomozte nám šířit pravdivé zpravodajství o Romech
Teď populární icon