Československá romská unie k Památnému dni romského holokaustu: Nezpomínejme, pamatujme a braňme si Evropu před fašismem a nacismem i dnes a každý den
Podle Československé romské unie je třeba si neustále připomínat tragickou historii holokaustu a i nyní bránit Evropu před fašismem. “Nezapomínejme. Opakujme si vzpomínky. Představme si plačící nemluvně, jak ho ve své dospělé ruce drží za jeho malou nožičku fašista a pak ho pustí a děťátko letí hlavou dolů do vápenky v obci Nemecká. Zůstala po něm v muzeu jen jeho malá botička. Pamatujme a braňme si Evropu před fašismem a nacismem i dnes a každý den,” uvedla ve svém prohlášení u příležitosti Památného dne romského holokaustu Československá romská unie.
Památný den romského holokaustu připomíná tragickou noc z 2. na 3. srpna 1944, kdy nacisté zlikvidovali tzv. cikánský rodinný tábor v Osvětimi-Březince. V plynových komorách koncentračního tábora i přes aktivní odpor tehdy zavraždili podle nejnovějších studí až 4200 Romů.
Zpravodajský server Romea.cz zveřejňuje prohlášení Československé romské unie v plném znění.
Vyhlásenie Československej Rómskej únie v Českej republike a na Slovensku k Pamätnému dňu rómskeho holokaustu 2. augusta 2021
Polovica všetkých Rómov žijúcich v roku 1939 na území dnešných štátov Európskej únie sa skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 nedožila. Nedožili sa mierového rána muži, ženy, starci a stareny, nedožili sa osláv víťazstva nad fašizmom ani tie najmenšie, zdravé, krásne a radostné, talentované deti. Celá polovica populácie európskych Rómov zomrela násilnou, predčasnou smrťou rukami vrahov. Boli ubití na smrť fyzickým mučením, zastrelení, otrávení plynom, v najbrutálnejšej podobe masového vraždenia dokonca zaživa upálení. Pamätník týchto sadistických, vyhladzovacích popráv v Nemeckej, v malej dedinke uprostred nášho nádherného, hrdého, hornatého Slovenska, má v expozícii múzea malú, detskú topánočku.
Nemecká spolková republika, predchodca dnešného zjednoteného demokratického nemeckého štátu uznala formálne rómsky holokaust až po tridsiatich siedmich rokoch od jeho skončenia, v roku 1982.
Európska únia uznesením Európskeho parlamentu zo dňa 15. apríla 2015 vyhlásila 2. august za Pamätný deň rómskeho holokaustu nazývaného rómskou menšinou Európy Porajmos – požieranie. Požieranie slabších, nevinných a malých, veľkými, silnými, ozbrojenými a bezohľadnými. Zločincami.
Iniciatíva Európskej rady pod názvom „Dikh He Na Bister“ nás vyzýva, aby sme sa pozreli a nezabudli. Pozerajme sa stále a pamätajme si kto a prečo vyvraždil polovicu osady, polovicu národa, polovicu rómskej Európy.
Vraždili predovšetkým fašistickí zločinci v uniformách zločineckých ozbrojených zložiek fašistického štátu. V protektoráte Čechy a Morava to bolo nacistické gestapo a oddiely SS, na Slovensku to boli aj ich usilovní prisluhovači, Slováci oblečení do uniforiem fašistickej Hlinkovej gardy – slovenskí gardisti a v oboch našich národoch to boli aj fašisticky zmýšľajúci a fašistickí režim podporujúci civilní obyvatelia Čiech, Moravy a Slovenska, naši predkovia. Udávali Rómov, ak sa pokúšali pred záhubou utiecť, alebo schovať, pomáhali habať a ničiť ich skromný majetok a delili si korisť – vozy, kone, zlaté šperky. Aj kvôli tejto koristi vraždili a napomáhali vraždám. Predovšetkým však kvôli slaboduchému názoru, že slabší, chudobnejší a menej vzdelaní ľudia majú menej práv, menej príležitostí a menej možností žiť slušní, poctivý a slobodný život. Najprv menej práv žiť a napokon žiadne právo prežiť.
Európa dospela, prijala Rómov do náručia európskych národov a uznala Rómov za plnoprávnych Európanov. V stále väčšom počte európskych krajín majú Rómovia svoje vlastné, organizované aktivity, vyučujú svoj jazyk, pestujú svoje národné povedomie uchovávaním a rozvíjaním svojej hudobnej, tanečnej i výtvarnej kultúry a vrcholné umenie rómskych umelcov žne veľké úspechy v celom kultúrnom a civilizovanom svete. Rómsky športovci dosahujú stále väčšie úspechy v individuálnych športoch i ako plnohodnotní a často mimoriadne talentovaní členovia družstiev v športoch skupinových.
Mnohí európski Rómovia napriek svojmu neľahkému ekonomickému postaveniu a najmä v postkomunistických krajinách kontinentu ešte stále často sociálne vylúčenému pôvodu končia aj s pomocou podporných programov Európskej únie univerzity a sú z nich právnici, lekári, učitelia, vedci a aj úspešní podnikatelia a manažéri. Rómovia vstupujú aktívne do politického života európskych krajín, spravujú municipality, spoluvytvárajú zákony v národných zákonodarných zboroch a majú svojich zástupcov aj v Európskom parlamente.
O polovicu z nich, o polovicu talentov, polovicu kultúry a umenia, polovicu nadšenia zo života a chuti byť prospešní celku, o celú polovicu potenciálu Rómstva je však Európa naveky ukrátená a navždy ochudobnená. Pamätajme si to všetci. Nezabúdajme. Opakujme si spomienky. Predstavme si plačúce nemluvňa, ako ho vo svojej dospelej ruke drží za jeho malú nožičku fašista a potom ho pustí a dieťatko letí dolu hlavou do vápenky v Nemeckej. Zostala po ňom v múzeu len jeho malá topánočka. Pamätajme a bráňme si Európu pred fašizmom a nacizmom i dnes a každý deň.
